Mexiko

12/07/2022

Naša predstava o Mexiku je do veľkej miery ovplyvnená hollywoodskymi filmami. Neoholení hrdinovia jazdia pomedzi kaktusy na koňoch, oblečení v pončách a sombrerách a keď po sebe nestrieľajú, pijú tequilu. Mexiko je však iné, predovšetkým veľmi rôznorodé z hľadiska prírody i kultúry. S počtom obyvateľov vyše 128 miliónov a rozlohou približne 40-krát väčšou ako Slovensko sa zaraďuje medzi najväčšie krajiny sveta. V Mexiku nájdete hory, sopky, púšte, tropické džungle, rieky, jazerá i nádherné prímorské pláže. Ak k tomu pridáte vyše tritisíc rokov starej histórie opradenej faktami aj mýtmi, túto krajinu si jednoducho musíte zamilovať.

Veľkomestá Latinskej Ameriky ma vždy fascinovali. Havana, Buenos Aires, Sao Paulo, Rio de Janeiro, Lima, Bogota... Atmosféra v týchto mestách je neopísateľná a nedá sa porovnávať s mestami v Európe. Mexiko City v tomto určite nezaostáva. Mesto bolo založené v roku 1521 na ruinách bývalého hlavného mesta Aztékov Tenochtitlán, v nadmorskej výške 2 310 m n. m. Dodnes sa rozrástlo do takých rozmerov, že s predmestiami sa počet obyvateľov odhaduje na 25 až 28 miliónov. Víkend, kedy som v Mexiko City ja, sú tu aj ďalšie desiatky tisíc ľudí, pretože sa tu konajú preteky formuly 1. Lístky sa pohybujú v tisíckach amerických dolárov, preto formulu sledujem len v miestnej krčme. Keď domáci Mexičan Sergio Pérez z tímu Red Bull niekoho predbehne, v krčme vypuknú bujaré oslavy. „Checo“, ako tu Péreza volajú, skončil nakoniec tretí a oslavy pokračujú v celom Mexiku až do rána. Ak nie ste fanúšikom formuly, môžete si v Mexiku City napríklad pozrieť nejaké múzeum, pretože je to mesto s najväčším počtom múzeí na svete. Určite odporúčam navštíviť archeologické. Ďalšou zaujímavosťou mesta je, že bolo viackrát zničené zemetrasením. Posledné ničivé zemetrasenie so silou 8,1 Richterovej stupnice bolo v roku 1985, kedy tu zomrelo odhadom až do 20 tisíc ľudí. Zničených bolo viacero mrakodrapov v centre. Bez problémov však vydržala 45 poschodová veža Torre Latinoamericana, preto sa stala symbolom bezpečnosti mesta. Pohľad z veže na nočné Mexiko City je úchvatný. A či som sa aj ja na vrchole mrakodrapu cítil bezpečne? Nuž, som rád, že žiadne zemetrasenie nebolo...

Nočné Mexiko City

Teotihuacán, „Mesto bohov“, vzniklo z malej osady a približne od roku 100 pred n. l. sa začalo rozrastať do veľkého mestského centra, kde žilo až okolo 200 000 obyvateľov. Asi 700 rokov to bolo najvýznamnejšie náboženské centrum Strednej Ameriky, potom začalo mesto upadať a zrútilo sa. Nikto dodnes nevie prečo... Mesto sa rozkladalo pozdĺž hlavnej ulice – Cesty mŕtvych, okolo ktorej bolo asi sto náboženských budov. Najznámejšie z nich sú pyramída Slnka a pyramída Mesiaca. Dodnes patria medzi najväčšie stavby na svete. Nech mi tie egyptské odpustia, ale podľa mňa sú tieto krajšie. A tie najkrajšie v Mexiku nás ešte len čakajú.

Pyramída Slnka

Pyramída Mesiaca

Približne 90 % Mexičanov je katolíckeho vyznania. Niektoré tradície sú však úplne odlišné. Pamiatku zosnulých si my pripomíname prvý novembrový týždeň pietne, no v Mexiku je to jedna obrovská oslava, kde nechýba muzika, sprievody v maskách, trhy, ohňostroje,... Día de Muertos, Deň mŕtvych, kedy sú všetky okná vyzdobené ako počas karnevalu, obsluhy reštaurácií majú pomaľované tváre, ľudia sa zabávajú, na hroby sa nosí jedlo a pitie. Veľa som v Mexiku rozmýšľal nad tým, či je správne pripomínať si mŕtvych na „mexický“, alebo „náš“ spôsob. Mexičania veria, že kto sa bojí smrti, bojí sa života. Ich životná úroveň je podstatne nižšia ako u nás, život oveľa ťažší. Ale vedia sa zabávať a užívať si prítomný okamih. Aj na Deň mŕtvych. Tak im to doprajme. A učme sa užívať si život od nich, aj keď nie vždy je jednoduchý.

Día de Muertos, Deň mŕtvych v meste Oaxaca

Po pyramídach vybudovaných v teotihuacánskej ére sa poďme pozrieť na ďalší druh pyramíd, ktoré postavili Zapotékovia na vrchole Monte Albán. Aj toto miesto svedčí o bohatej histórii predkolumbovských kultúr. Okrem pyramíd, chrámov a hrobiek sa na Monte Albáne na kamenných stélach a tabuliach zachovali jedny z najstarších hieroglyfov a čísloviek v Strednej Amerike. Čo tu však zaujalo najviac mňa, boli lebky v múzeu s navŕtanými dierami. Civilizácie, ktoré tu žili pred objavením Európanmi, určite nemôžeme považovať za primitívne. Nielenže vybudovali dokonalé pyramídové a chrámové komplexy, ale operovali hlavy za účelom odstránenia migrény alebo nádorov. S akou úspešnosťou, to je otázne, ale niektoré lebky sú dôkazom toho, že operácie prevádzali na niektorých ľuďoch aj opakovane.

Monte Albán

Stopy po opakovanej operácii na lebke

Mexiko, to určite nie sú iba kaktusy a púšte. Presviedčam sa o tom i na Cascadas de Agua Azul, vodopády modrej vody, na rieke Xanil v juhomexickom štáte Chiapas. Od roku 2000 je to chránená oblasť mexickej fauny a flóry na ploche 25,8 kilometrov štvorcových a krásou môže smelo konkurovať slávnym chorvátskym Plitvickým jazerám. Ak vám na nádherné vodopády a kaskády nestačí iba pohľad a ste aj trošku plavecky zdatný, môžete si najať miestneho chalana, s ktorého doprovodom viete časť vodopádov preplávať. Bez vesty, bez člna, iba v plavkách. Naviguje vás kde plávať, kadiaľ sa vyhnúť silnému prúdu, kde skočiť z kaskády a vodopádu, kde neskočiť na kameň vo vode... Adrenalínový zážitok, ktorý môžete zažiť iba v Mexiku, na Plitvických jazerách vám toto určite nikto nedovolí. Ak dávate prednosť relaxu, môžete si iba pokojne ľahnúť do prameňov Hierve el Agua, prírodných travertínových skalných útvarov pripomínajúcich vodopády, odkiaľ máte z výšky pohľad na nádherné mexické lesy. Alebo absolvovať indiánsku saunu temazcal ako súčasť liečebného obradu na očistenie tela. Mexiko má ozaj čo ponúknuť.

Vodopády Agua Azul

Hierve el Agua

Poďme opäť na pyramídy, tentokrát do lokality Palenque. Tie sú podľa mňa z mexických pyramíd najkrajšie, možno preto, že sú umiestnené v džungli. Mayská archeologická lokalita je iba z časti odkrytá, mnohé jej pozostatky sú zarastené vegetáciou v lesoch okolo riečky Otolum. Pohyb pomedzi tieto ruiny je ako v dobrodružnom filme. Ste celý spotený z vhhkého horúceho vzduchu a netušíte, či sa za zarastenými kamennými múrmi skrýva poklad, had, opica, či nebezpečný jaguár. Ďalšie veľké mayské archeologické nálezisko je v strede polostrova Yucatán a nazýva sa Chichén Itzá. Je však aj najvyhľadávanejšie turistami, ročne ho navštívi približne 1,2 milióna ľudí. Takže si musíte dlhšie odstáť rad pri vstupe a okolo pyramíd vás bude otravovať množstvo všadeprítomných predavačov suvenírov. Lokalite dominuje Kukulkánova pyramída zasvätená bohovi operenému hadovi Quetzalcoatlovi. V západnej časti je staroveké ihrisko s rozmermi 168 x 70 metrov, kde sa hrala loptová hra tlachtli. Dva tímy sa snažili dostať ťažkú loptu cez kamenný kruh na stene. V blízkosti sa našla aj jama s pozostatkami 400 tiel, tak sa dnes dohaduje, či bol obetovaný porazený tím, alebo možno aj víťazný. Pretože zomrieť pre bohov bola v tej dobe veľká česť.

Palenque

Chichén Itzá

Po ceste dlhej viac ako 2000 kilometrov po Mexiku sa dostávame do Karibiku. Keď sa v roku 1970 začalo s rozvojom Cancúnu ako letoviska, bola to osada s tromi obyvateľmi. Dnes má takmer milión a ročne tu prichádza toľko turistov, že počas môjho odchodu sa vytvorila na letisku z lietadiel dopravná zápcha. Cancún tak pripomína viac Las Vegas ako Mexiko. Nádherné pláže, hotelová infraštruktúra a nočný život sú lákavé, mne však bolo na karibskom pobreží milšie o niečo južnejšie a menšie Playa del Carmen. No i toto mesto sa veľmi rýchlo rozrastá, podľa Guinnessovej knihy rekordov dokonca najrýchlejšie v Latinskej Amerike. A tak už dosť stratilo zo svojej atmosféry ako mesta hippies. Ale ako inak môžeme ukončiť cestu Mexikom, ak nie nejakou pyramídou. Ešte južnejšie je Tulum, jedno z posledných miest postavených a obývaných Maymi. Nechcem rozoberať prečo a načo boli postavené pyramídy v Mexiku. Ale ak by som tu bol pred stáročiami panovník, vybral by som si asi túto, s výhľadom na Karibik.

Tulum

Latinská Amerika patrí medzi veľké lákadlá pre dobrodruhov a cestovateľov z celého sveta. História, príroda, architektúra, archeologické nálezy... To všetko nájdete aj v Mexiku. Ale to najkrajšie, to sú miestni ľudia. Mnohí môžu namietať, že je to miesto s množstvom drog, lúpeží a vrážd. Ak však na vlastnej koži zažijete atmosféru miestnej mexickej krčmičky, budete mať iný názor. Úsmev, temperament, emócie, radosť z maličkosti, chuť zabávať sa... Takto si chcem ja pamätať Mexiko a Mexičanov.