Keňa

11/02/2021

V jednom z knižných sprievodcov o Keni som sa raz dočítal, že v Národnej rezervácii Maasai Mara môžete zažiť to najlepšie safari na svete. Rezervácia je celosvetovo preslávená hlavne kvôli výnimočným populáciám leva, leoparda, geparda, či slona afrického. A taktiež sa tu odohráva veľkolepé divadlo, ktoré my nazývame „veľká migrácia“. Snom každého cestovateľa po Afrike je vidieť „veľkú päťku“ (lev, leopard, slon, byvol a nosorožec). Všetky tieto zvieratá sa v Maasai Mare nachádzajú. Ja cestujem do Kene s očakávaniami, že z veľkej päťky uvidím tri, pri troške šťastia aj štyri zvieratá. Očakávania sú však jedna vec, realita často úplne iná. Aké je to v skutočnosti na safari v Keni?

Žirafy sú jednoducho nádherné

Nairobi je hlavné a najväčšie mesto v Keni. Žije tu približne 5 miliónov ľudí, bohužiaľ, až okolo dvoch miliónov v chudobných slumoch. A pritom Keňa patrí v Afrike medzi krajiny najvyspelejšie... Národná rezervácia Maasai Mara je však vzdialená od Nairobi ešte dobrých šesť hodín cesty, preto toto mesto spoznávam iba letmo z okna terénneho auta. Čo ma tu však prekvapí, je veľmi príjemná teplota, aj keď som v rovníkovej oblasti. Mesto je totiž v nadmorskej výške približne 1800 m n. m. A to isté platí aj o celej rezervácii, ktorá je vo výške od 1500 do 2170 m n. m. Tropické slnko je tu preto síce zákerne prudké, ale denné teploty príjemné, okolo 25 – 27 °C. Ja do rezervácie prichádzam až podvečer, a to už potrebujem aj ľahšiu bundu. Lenže hneď za vstupnou bránou nastáva ten pravý safari ošiaľ, pretože okamžite vidím prvé stáda zebier, antilop a kadejakých iných afrických zvierat. A keď zazriem aj prvé žirafy, od prvej chvíle je mi jasné, že knižný sprievodca neklamal. Maasai Mara je to pravé africké safari.

Zebry a antilopy

Slnko v trópoch vychádza a zapadá v približne rovnakom čase, deň a noc sú približne rovnako dlhé. Skôr ako zapadne prvý večer môjho pobytu na safari, vidím aj prvého člena „veľkej päťky“. Je ním slon. Na rozdiel od indického, slon africký je väčší a podstatne divokejší. Preto s obrovským rešpektom sledujem, ako sa jedna slonia rodinka vyberie priamo k našim dvom terénnym autám. Ale iba flegmaticky prejdú v našej bezprostrednej blízkosti, akoby sme tam ani neboli. Slon je nádherné zviera a je mi nesmierne ľúto, že sa neskutočné množstvo týchto zvierat stalo obeťou pre taký nezmyselný rozmar, ako sú výrobky z ich klov. Slony však na Maasai Mare stretávame každý deň, z čoho mám ozaj dobrý pocit a dúfam, že sa nám tohto obrieho tvora na našej planéte podarí zachrániť.

Keď popri vás prechádza stádo divokých slonov

Stretnutie s ďalším členom „veľkej päťky“ už také príjemné pre mňa nebolo. Ubytovanie v rezervácii máme zabezpečené v komplexe pozostávajúcom z hlavnej budovy s reštauráciou a recepciou, okolo ktorej sú vo väčšej či menšej vzdialenosti prízemné chatky pre jednotlivých hostí. Na recepcii dostávame upozornenie, že ak ideme z hlavnej budovy do chatky a späť, vždy je potrebné telefónom zavolať miestneho zamestnanca a pohybovať sa iba s jeho dozorom. Moja chatka je od hlavnej budovy pomerne blízko, tak toto nariadenie ignorujem. Veď som starý zálesák, doma pracujem vyše 20 rokov v lese... Ráno okolo štvrtej sa zobudím na čudné zvuky. Odhrniem záves na presklených dverách a asi dva metre pred chatkou vidím obrovského byvola. Ale ozaj obrovského. Ak by si to chcel so mnou rozdať, myslím, že by prebehol krížom cez moju chatku ako tank. Ráno rozprávam o mojej skúsenosti nášmu miestnemu sprievodcovi. Potvrdí, že byvol alebo nejaké iné zviera tu už napadlo viacej hostí, preto tie opatrenia nie sú iba marketingový ťah na zvýšenie atraktivity ubytovania. Cez deň už vidím obrovské stáda byvolov a spokojne môžem skonštatovať, že aj tomuto majestátnemu zvieraťu sa tu veľmi dobre darí.

Stádo byvolov

Je safari v Keni bezpečné? Pohybovať sa môžete len so sprievodcom v aute, bez neho by ste z auta vystupovať nemali. Zazreli sme veľké termitisko, ktoré sme si chceli pozrieť zblízka. Sprievodca nás ihneď upozorní, že v tieni termitiska môže byť schovaná nejaká veľká šelma. Pohybovať sa mimo auta sa neodporúča aj kvôli hadom. Z tých najznámejších je tu mamba čierna a mamba zelená. Aký je medzi nimi rozdiel, to sa opäť pýtame nášho miestneho sprievodcu Daniela. Mamba čierna je vraj päťkroková a mamba zelená sedemkroková. Podľa počtu urobených krokov od uštipnutia po smrť... Sledujem Daniela, či to myslí vážne, alebo nás chce iba nastrašiť. Daniel sa netváril, že by chcel žartovať...

Termitisko

Zazrieť leoparda už nie je také jednoduché ako napríklad veľké byvoly či slony. Predsa len, je to šelma, ktorá sa vie vynikajúco maskovať. Ale aj na toto zviera mám šťastie a sledujem ho v drsnej podobe predátora, ktorý čerstvo ulovil antilopu. A o pár minút vidím podobné divadlo, v ktorom hrajú hlavnú úlohu zakrvavené gepardy. Nuž, my chceme vidieť svet v romantickej podobe, ale v skutočnosti je príroda krutý boj, v ktorom prežije ten najsilnejší. A iba vďaka takémuto krutému boju je v prírode všetko v rovnováhe. Tú väčšinou narúša iba človek.

Leopard pri úspešnom love

Lev je vraj kráľ zvierat. Môžeme s tým súhlasiť, alebo o tom diskutovať. Určite sú silnejšie a nebezpečnejšie zvieratá, ale ak sledujete leva vo voľnej prírode, pochopíte, že titul kráľa si vyslúžil svojim správaním. Na levov v Maasai Mare máme opäť šťastie, a to vo viacerých podobách. Najskôr vidíme samca a samicu pri už spomínanom krvavom divadle, keď sa hostia na ulovenej zveri. Potom však máme možnosť v priamom prenose sledovať párenie kráľovského páru. Ako to prebieha? Levica zobudí spiaceho leva, ten na ňu pomaličky ľahne, obaja zopár krát zarevú, od rozkoše si ešte zahryznú do krku a je po všetkom. Stopovali sme to, aj s cestou leva k levici to trvalo presných 46 sekúnd. Opakujú to však približne každú polhodinu niekoľko dní, kým lev poriadne nevychudne. Na ďalší deň, na úplne inom mieste, stretávame aj levicu s mladými levíčatami. Rozkošné mačičky, z ktorých ale vyrastú poriadne šelmy. Tak len nech sa im tu darí.

Láska v kráľovskej rodine

Veľkú migráciu ste už určite videli v nejakom prírodopisnom dokumente. Obrovské stáda zvierat prechádzajú cez rieku, v ktorej na ne čakajú krvilačné krokodíly. Deje sa to práve tu, na rieke Mara, na hranici medzi Keňou a Tanzániou. Ja som tu mimo obdobia veľkej migrácie, z brehov rieky však vidím krokodílie monštrá, pre ktoré by som ja bol určite iba taká jenohubka. Takže rieku Maru sledujem s rešpektom z dostatočnej vzdialenosti nielen kvôli krokodílom, ale aj pre vyčnievajúce hlavy hrochov z vody.

Rieka Mara

Maasai Mara je pomenovaná na počesť pôvodných obyvateľov Masajov, ktorí sa do oblasti prisťahovali z povodia Nílu niekedy pred 500 rokmi. Masajovia žijú aj dnes pre nás v primitívnych podmienkach, v jednoduchých domčekoch a mnohopočetných rodinách. Niektorí sa okrem tradičného pasenia dobytka snažia niečo privyrobiť aj na turistickom ruchu. Väčšinou sú však veľmi čisto oblečení, pre Afriku typicky, v odtieňoch všetkých krikľavých farieb. A k tej chudobe, áno, je tu a je nespochybniteľná, aj keď ako som už spomínal, Keňa je v Afrike jedna z tých vyspelejších krajín. Ale šťastie sa nedá vyčísliť peniazmi. Po návrate domov vidím u nás na dedine v krásny slnečný deň prázdne ulice. Zaspomínam si na moje detstvo, na plné ulice hrajúcich sa detí. Dnes máme všetko. Len tie ulice sú prázdne. A naše decká, sú ozaj šťastnejšie ako kedysi, alebo ako tie chudobné, v hline sa hrajúce kŕdle afrických? Neviem, mám z Masajskej dediny zmiešané pocity...

Masajovia

Do „veľkej päťky“ mi už zostáva vidieť iba nosorožca. Toto zviera je tu však naozaj na pokraji vyhynutia. V celej oblasti, ak do nej zahrnieme Maasai Maru v Keni i susediaci Národný park Serengeti v Tanzánii, na ploche približne 25000 kilometrov štvorcových žije momentálne iba desať nosorožcov. Takže vidieť ich je veľmi vzácne, a ak sú akurát niekde na Tanzánskej strane, tak pre nás aj nemožné. Šťastie je však opäť na našej strane a my z tých desiatich nosorožcov vidíme hneď dva. Aký bude ďalší osud tohto druhu, je veľmi otázne. Ale v Národnej rezervácii Maasai Mara som videl toľko pozitívnych vecí, že chcem byť optimista a verím, že prežije aj nosorožec. A ja som po stretnutí s nosorožcami iba mohol skonštatovať, že som nad očakávania videl kompletnú „veľkú päťku“.

Nosorožce

Zameriavam sa na veľkú päťku a väčšie zvieratá, ale v rezervácii je obrovské množstvo ďalších zvierat, ktoré sú nádherné a zaslúžili by si určite pozornosť. Pakone, antilopy, gazely, šakaly, líšky, supy, opice a mnoho ďalších... A aké zviera sa páčilo najviac mne? Ja som si vybudoval priam citový vzťah k bradavičnatému prasiatku. Je veľmi plaché a odfotiť ho bolo zo začiatku takmer nemožné. Lev je darebák, ktorý hocikde len tak leží, toto prasiatko však nie, okamžite uteká. Až jedno poludnie prídeme k stromu, pod ktorým chceme obedovať. A tam sa skrývalo hneď niekoľko týchto prasiatok, ktoré nie a nie z tieňa ujsť. Nuž, ako ma učil na strednej škole jeden pán profesor, nie je pekné to, čo je pekné, ale to, čo sa mi páči. Mne sa najviac páči prasa bradavičnaté.

Prasa bradavičnaté

Cesta po Keni sa pre mňa na safari v Maasai Mare nekončí. Vraciame sa do Nairobi, odkiaľ preletíme do Mombasy, mesta pri Indickom oceáne. Je veľmi príjemné po niekoľkodňovom safari zmyť zo seba prach v teplých slaných vodách. Milujem šnorchlovanie, preto neodolám pokušeniu navštíviť Kisite-Mpunguti Marine National Park, morský park, ktorý sa rozprestiera na štyroch malých ostrovčekoch neďaleko hraníc s Tanzániou. Koralové útesy sú tu nádherné, no na jednom z väčších ostrovčekov je celý les obrovských baobabov. A to už pokladám za taký bonus jednej ozaj vydarenej cesty, na ktorú som vlastne ani nemal ísť, pretože podľa pôvodných plánov som mal byť v tomto čase niekde v Iráne. Život to však tentokrát zahral úplne inak, ale celkom fajn.