Peru, to určite nie je iba legendárne stratené mesto Machu Picchu. Krajina 26-krát väčšia ako Slovensko je tvorená púšťami, náhornými plošinami, sopkami, amazonskými pralesmi, či vysokými štítmi pohoria Andy. Naša prvá zastávka však bude na tichomorskom pobreží, v mestečku Paracas, asi 250 km južne od hlavného mesta Limy. Odtiaľ sa loďou presúvame na skupinku malých ostrovčekov s názvom Islas Ballestas, takzvané Malé Galapágy. Ešte v minulom storočí sa tu zbieralo a vyvážalo guáno, no v súčasnosti je to malá rezervácia pre záchranu množstva morských vtákov. Ako prvé však zaujme Trojzubec - 77 metrov vysoký a 44 metrov široký obrazec v piesku. Záhadné obrazce v púštiach nás budú sprevádzať po celom Peru, a tak ako o všetkých, ani o Trojzubci dodnes netušíme čo znázorňuje a načo slúžil. Existujú tisíce teórii o tom, že je to rituálne miesto, navigácia pre námorníkov, či dokonca pristávacia dráha pre mimozemšťanov. Skutočný význam je však stále veľkým tajomstvom. Otázniky v hlave ohľadne Trojzubca sa ale rýchlo rozplynú, pretože nás už zaujmú obrovské kŕdle vtákov, z ktorých asi najvzácnejší je sula modronohá. No najväčšími hviezdami Islas Ballestas sú uškatce a tučniaky, ktoré tu tiež našli svoj domov. Tučniaky si všetci spájame s chladnými vodami pobrežia Antarktídy, paradoxne, ja mojich prvých vo voľnej prírode vidím v horúcom Peru.
 |
| Trojzubec |
 |
| Rodinka tučniakov na ostrovoch Islas Ballestas |
Najslávnejšie vytrvalostné automobilové preteky Rely Dakar boli tesne pred štartom v roku 2008 zrušené z bezpečnostných rizík na africkom kontinente a od roku 2009 sa premiestnili do Južnej Ameriky, kde tradične množstvo etáp vedie cez Peru. Nie je to náhoda, pretože krajina je z veľkej časti tvorená púšťami, a tak nielen terénom, ale aj klimatickými podmienkami je to tu počas pretekov veľmi podobné podmienkam v Afrike. Aj počas našej cesty v Peru si môžme naplno vychutnať púšte. Verte mi, ani 12 hodinová cesta autobusom krížom cez púšť určite nie je nudná a je čo obdivovať. A ak vám to nestačí, môžte si vyskúšať priamy kontakt s rozpáleným pieskom počas jazdy na bugine, alebo dokonca na sandboardingu, športu podobnému snowboardingu, no miesto snehu sa kĺžete po piesočných dunách. Pre každého pocestného v púšti je však najkrajšie miesto oáza, kde sa môžete občerstviť pohárom vody. Ale pokrok dorazil aj do púšti, ja si preto dávam v oáze Huacachina poriadne orosené čapované pivko značky Cusqueňa. A púšť je zasa o niečo krajšia.
 |
| Oáza Huacachina v peruánskej púšti |
Záhadné obrazce v púšti Nazca, takzvané geoglyfy, to je široká téma, o ktorej bolo napísaných množstvo kníh, štúdií a vedeckých prác. Mnohí bádatelia strávili celý život ich skúmaním. Závery všetkých sú však podobné ako pri Trojzubci, nikto nevie prečo a načo boli vytvorené. Viac ako 300 obrazcov môžte pozorovať a rozoznať iba z lietadla alebo balóna, je preto fascinujúce, ako boli Inkovia schopní niečo tak obrovské a veľkolepé hlboko v púšti v minulosti vytvoriť. Záhadu šikovne využil švajčiarsky spisovateľ Däniken, ktorý všetky existujúce fakty konšpiračne pospájal s existenciou mimozemšťanov a celkom slušne na tom zarobil. S mapkou geoglyfov v ruke nastupujem do maličkého lietadielka, ktoré ma vyvezie nad obrazce, kde sa okolo tých najznámejších vždy dvakrát otočí, aby ste si mohli každý pekne z výšky vychutnať. Počiatočný strach z toho, že sa minilietadielko vo vzduchu rozpadne, strieda adrenalínový zážitok, na konci ktorého som ani ja záhadu obrazcov v púšti Nazca nevyriešil.
 |
| Názov geoglyfu na kopci je "Astronaut", mnohí vedci však tvrdia, že ide o rybára, ktorý ma v ruke rybu |
Z púšti sa presúvame do horského mesta Arequipa, kde si nielen pozrieme nádherný starobylý kláštor svätej Kataríny, ale hlavne sa začneme aklimatizovať na vysoké nadmorské výšky. Takmer dva týždne strávime v Peru vo výškach okolo 4000 m n. m., pričom najvyšší bod bol horský priechod v nadmorskej výške 4910 m. Práve nadmorská výška spôsobuje najväčšiu záťaž organizmu počas cesty. Ako sa s ňou vyrovnávajú miestni? Kokou. V takmer celom svete rastlina zakázaná, pretože sa z nej dá vyrobiť kokaín, no v Andách sa bežne žujú listy z koky, pije čaj z koky, cmúľajú cukríky z koky, a to už od malých detí. Listy z koky bežne kúpite v malom vrecúšku na tržnici alebo obchode. Kupujem aj ja svoje prvé vrecúško, dávam pod jazyk list, začnem ho podľa inštrukcií miestnych žuť a.... nič! Stručne povedané, koka nie je droga, ak chcete z koky drogu, musíte vyrobiť kokaín. Žiadne "opojné" účinky sa teda nedostavili, ale po pár dňoch na vlastnej koži zisťujeme, že na výškovú nemoc ozaj zaberá asi ako káva na únavu. Ďalšia nepríjemnosť počas cesty sú sopečné erupcie. Opäť, v Peru bežná vec, počas našej cesty však začali chrliť popol hneď dve sopky naraz. V mestečku Chivay dokonca dostávame rúška na tvár, aby nám sopečný popol nepoškodil dýchacie cesty. A keď vidíme, že ho nosia i miestni, berieme aj my túto hrozbu vážne a rúška poctivo nosíme. Aspoň občas... Napriek týmto nástrahám na ceste sa dostávame do kaňonu Colca. Iba jeden fakt o tomto kaňone, slávny Grand Canyon v USA je ôsmy najväčší na svete. Kaňon Colca je prvý. Skoro ráno štartujeme do kaňonu, aby sme videli kondory. Nepodarí sa, ani kondory pre sopečné erupcie nelietali. Kaňon Colca je však nádherný, jedinečný a pre mňa vždy bude práve tento kaňon s prívlastkom "grand".
 |
|
 |
| V kaňone Colca |
Opäť predlhý presun po peruánskych náhorných plošinách a niekedy uprostred noci sa dostávame do mesta Puno. Prvý dojem z Puna vo mne vzbudzoval strach, pretože tak ošarpané veľké mesto som ozaj ešte nevidel. Je to však vstupná brána k jazeru Titicaca, ktoré sa pýši prívlastkami najväčšieho jazera v Južnej Amerike a s nadmorskou výškou 3821 m n. m. najvyššie splavovateľného jazera sveta. O veľkosti jazera nás presviedča niekoľkohodinová plavba motorovou loďou na prírodný ostrov Taquile, ktorý však je iba niekde v prvej štvrtine 190 km dlhého jazera. Mňa ale oveľa viac zaujmú Los Uros, dômyselne umelo vytvorené plávajúce ostrovy z rákosia zvaného totora. Na ostrovoch ešte aj dnes žije približne 270 rodín, ktorých život na studenej vode a v drsných klimatických podmienkach vôbec nie je ľahký. Jednou z výhod plávajúcich ostrovov však je, že veľmi pružne vedia tlmiť zemetrasenia, ktoré sú tu pomerne časté. Po návrate z jazera posielam z hotela domov mailom nádherné fotky. Mobil mám vypnutý, na internet sa dostávam až po niekoľkých dňoch. S hrôzou zisťujem, že mám plno správ typu: "si živý?" Totiž v ten deň, keď som zaslal fotky, poobede v správach istej nemenovanej komerčnej televízie zaznela aj informácia: "Ničivé zemetrasenie 6,9 na jazere Titicaca". Nuž, priatelia novinári na Slovensku, asi ste nemali čo vysielať, ale takéto chvenie v Peru je bežné a miestne správy sa o ňom ani nezmienili. Nás zemetrasenie pravdepodobne minulo, ale vďaka nemu už správy v komerčných médiach nesledujem. Moja rada pre vás, urobte tak aj vy, verte mi, budete šťastnejší. A určite aj múdrejší.
 |
| Los Uros - plávajúce ostrovy na jazere Titicaca |
 |
| Malá kečuánska princeznička na plávajúcom ostrove |
Peruánska kuchyňa bezpochyby patrí k tým najlepším na svete. presviedčal som sa o tom počas celej cesty. Či už to boli ceviche - jedlo zo surových rýb, steaky z lamy, alebo len obyčajné rizoto, ktoré sa v Lime ani trošku nepodobalo na to naše a chutí neskutočne dobre. Jedno jedlo však musím obzvlášť spomenúť. Jeho miestny názov je "cuy". Áno, pečené morské prasiatko, alebo správne spisovne morča domáce. Nuž, u nás je toto zvieratko domáci mazlíček, ale v Peru je jeho osud iný. Nie je to len kulinárska pochúťka, ale aj dôležitá súčasť peruánskej kultúry. Mladé dievčiny pred svadbou musia dokázať svoje kuchárske umenie budúcej svokre, a to práve prípravou cuy. Základ je správne morča usmrtiť. Potenciálna nevesta ho chytí za hlavičku a chvost a rukami musí poriadne potiahnuť - seknúť, no správnou silou, aby morča jednak neprežilo, ale aj nedostalo krč, ktorý by kvalitu mäsa znehodnotil. Kruté pre morča, ale často krát kruté i pre potenciálnu nevestu. Jedna naša miestna sprievodkyňa nám rozprávala o tom, ako sa jej nepodarilo správne cuy pripraviť, čo pre ňu znamenalo zrušenie svadby. Až po roku dostala u budúcej svokry šancu na reparát. Cuy sa na druhýkrát podarilo a naša peruánska sprievodkyňa sa s ročným oneskorením ocitla v náručí svojho vyvoleného. A ako cuy chutí? Vyberte sa to vyskúšať do Peru, neoľutujete.
 |
| Cuy - pečené morské prasiatko |
Ďalší presun je do nádherného mesta Cusco, bývalého hlavného mesta Peru a indiánskeho "pupku sveta". Odtiaľ je už ale blízko k vyvrcholeniu cesty, bájnemu stratenému mestu Machu Picchu. Po pár dňoch tak nastupujeme do vlaku a cestujeme po Inka Rail - jednej z najznámejších vlakových trati na svete. A aj jednej z najdrahších na svete, pretože za spiatočný lístok na pomerne krátkej trase Cusco - Machu Picchu a späť zaplatíte okolo 200 amerických dolárov. Vždy som si myslel, že Inka Rail stúpa kľukatými cestičkami nahor, no je to omyl. Cusco je v nadmorskej výške 3400 metrov, vláčik teda klesá do džungle a končí v dedinke s rovnakým názvom Machu Picchu, ktorá je v nadmorskej výške okolo 1900 m, čo okamžite pocítite tým, že sa omnoho lepšie dýcha. Rieka, ktorá dedinkou preteká, sa vlieva do Amazonky, čiže zrazu ste v tropických lesoch, je teplejšie, vlhšie a ak nemáte dobrý repelent, doštípe vás aj nejaký tropický hmyz. A z dedinky Machu Picchu musíte ešte vystúpiť do ruín starobylého mesta približne do nadmorskej výšky 2400 m n. m. Ak vám vyjde počasie, máte pred sebou jeden z najkrajších obrazov na svete. Deň pred našim výstupom sme pod Machu Picchu poriadne zmokli, celú noc sme fénmi na hoteli sušili obuv a obávali sa o viditeľnosť na druhý deň. No po rannom opare sa nám Machu Picchu ukázalo v plnej kráse.
 |
|
 |
| Machu Picchu |
Aké je to tam hore, na Machu Picchu? Jedna spolucestujúca mala v mobile zapnutú aplikáciu, ktorá počítala počet prejdených schodov. Na záver dňa nám vyšlo, že sme prešľapali okolo 110 poschodí po veľkých kamenných schodoch, čo sme si v eufórii ani neuvedomili. Je ťažké počúvať výklad miestnych sprievodcov, aj keď je akokoľvek zaujímavý. Chcete sa len kochať nádherou tohto miesta a užívať si tieto momenty, pretože viete, že patria k najkrajším vo vašom živote. Machu Picchu je najkrajšie miesto, ktoré som doteraz na mojich cestách videl.
Komentáre
Zverejnenie komentára