O význame Perzskej ríše v histórii ľudstva niet pochýb. V roku 1935 bola Perzia premenovaná na Irán, oficiálny názov štátu dnes je Iránska islamská republika. So svojou rozlohou a počtom obyvateľov 82 miliónov patrí medzi dvadsať najväčších krajín na svete. Bohužiaľ, dnešné správy z Iránu sú poznačené predovšetkým tým, že sa krajina pokúša vyrobiť atómovú bombu, čoho následkom sú rôzne politické a ekonomické sankcie. A ako všade vo svete, aj tu platí, že na dôsledky takýchto sankcií trpia najviac bežní ľudia. V Iráne mi je to obzvlášť ľúto, pretože som sa tu stretol s pohostinnosťou, akú nájdete málokde.
 |
|
Na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR je v čase mojej cesty do Iránu (jún 2022) výstraha 3. stupňa, ktorá od vycestovania odrádza kvôli nestabilnej politickej situácii a možnému štátnemu prevratu. Čo to znamená v praxi? Prvý dôsledok sankcií pociťujem pri zámene eura na iránsky rial. Niekde na webe sa síce dočítate, že oficiálny kurz je približne 26 tisíc rialov za euro, no k miestnej mene je obrovský problém sa vôbec dostať. Preto sa kurz na čiernom trhu pohybuje až na úrovni 310 tisíc rialov za jedno euro. Po zámene 50 EUR je zrazu zo mňa milionár, v ruke držím bankovky v hodnote 15,5 milióna rialov. Ja sa na tom bavím, no miestny sprievodca mi smutne vysvetľuje, že pred pár rokmi by som v meste Širáz za túto sumu kúpil dva byty. Takto dokážu zničiť neschopní politici jednu z najbohatších krajín sveta... Ale nechajme politiku a poďme sa venovať krásam tejto nádhernej krajiny. Už som spomenul mesto Širáz. Nádherné historické a univerzitné mesto v juhozápadnej časti krajiny, o ktorom by sa dala napísať obrovská encyklopédia. Ale pre mňa je to predovšetkým mestom básnikov. Na strednej škole, na hodine slovenčiny, nás učil pán profesor Ivan Laučík okrem iného aj orientálnych spisovateľov. Meno jedného sme museli všetci vedieť naspamäť: „Abu Abdaláh Muštrifadi Ibn Muslichadi Saadi Širázi“. Ospravedlňujem sa, ak som jeho meno nenapísal správne, ale ak sme my, na strednej lesníckej škole, nevedeli odrecitovať toto celé meno, dostali sme päťku zo slovenčiny... Keď som sa pána profesora pýtal, načo mi toto v živote bude, odpovedal, že týmto budem ohurovať ženy. Dnes už nebohý pán profesor sa nemýlil. Zaspomínal som si na neho, aj na spisovateľa Širáziho, v meste Širáz, pri hrobke ďalšieho významného perzského básnika Muhammada Háfiza. Pre Iráncov je jeho hrobka priam pútnickým miestom. Nádherné perzské ženy tu na schodoch recitujú svoje obľúbené básne. A ja som ich mohol na chvíľu ohúriť mojimi vedomosťami z orientálnej literatúry. Vďaka, pán profesor Laučík.
 |
| Čítanie básni pri Háfizovej hrobke |
Asi 40 km od mesta Širáz sa nachádza Persepolis, niekdajšie obradné hlavné mesto Perzskej ríše, ktorého vznik sa datuje už do roku 515 pred n. l. Skutočný význam Persepolisu dodnes nie je jasný, pretože obradný komplex pravdepodobne nebol osídlený celoročne. Archeológovia zastávajú názor, že sa používal na oslavu Nowruzu, čiže perzského Nového roku, ktorý pripadal na deň jarnej rovnodennosti. V roku 330 pred n. l. dobyl Persepolis Alexander Veľký a následne bolo mesto vypálené. Jedna teória tvrdí, že sa tak stalo ako odplata za zničenie Atén počas grécko-perzských vojen v 5. storočí pred n. l. Staroveký grécky historik Diodorus Siculus však napísal, že počas cesty do Persepolisu sa armáda Alexandra Veľkého stretla s 800 gréckymi remeselníkmi, ktorí mali odťatú ruku alebo nohu. Takto ich vraj zohavili Peržania, aby mohli v Persepolise pracovať, ale aby nemohli ľahko uniknúť. Alexander vraj po tejto príhode mesto znenávidel ešte skôr, ako ho začal dobývať. Dnes sú ruiny Persepolisu zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO a sú stále predmetom archeologického bádania. Doteraz sa tu našlo viac ako 30 tisíc rôznych hlinených tabuliek s textami, ktoré sú pre nás obrovským zdrojom historických informácii. A ja tu nachádzam aj sochu mýtického perzského vtáka Huma, ktorý celý svoj život nikdy nepristane na zemi a lieta neviditeľne vysoko. Mimochodom, o ňom nám tiež niekedy dávno rozprával pán profesor Laučík, ktorý nás okrem slovenčiny učil aj dejepis.
 |
Persepolis
|
 |
| Mýtický vták Huma |
Po iránskych púšťach sa presúvame do mesta Yazd, ktoré je označované ako domov zbožnosti. Nielen preto, že sa tu nachádza mnoho náboženských stavieb, ale stále sa tu prísne dodržujú islamské tradície. Tie sú však veľmi dôležité v celom Iráne. Okrem písaných zákonov a nepísaných morálnych pravidiel sa krajina riadi aj náboženským zákonom šaria. Všetky ženy staršie ako 12 rokov musia nosiť na hlave šatku. Muži nesmú nosiť krátke nohavice, čo v teplotách nad 40 °C pre mňa naozaj nebolo nič príjemné. Nezosobášené páry nesmú byť v hoteloch spolu ubytované v jednej izbe. Pláže sú zvlášť pre mužov a ženy. Keď som sa chcel okúpať v hotelovom bazéne, bolo mi povedané, že nesmiem, je pondelok. Muži sa kúpu nedeľu a utorok. Čiže každý druhý deň, na striedačku. Pre Iránky platí zákaz bicyklovania a riadenia motoriek. Za drogy je trest smrti, alkohol sa tiež veľmi prísne trestá. Znie to pre nás možno strašidelne, no pohostinnosť Iráncov je priam neskutočná a v tomto ohľade určite za nimi poriadne zaostávame. No a čo sa týka obchodníkov, tak kultúra predaja je na takej úrovni, že my môžeme o nej len snívať. Predstavte si, že sa rozhodnete kúpiť nádherný ručne vyrobený perzský koberec za niekoľko stoviek eur. Lenže s platením v hotovosti je momentálne v Iráne problém, kreditné karty nefungujú. Oni vám koberec zabalia, dajú vizitku s číslom účtu a vy odchádzate s tovarom a ústnou dohodou, že koberec zaplatíte prevodom z účtu po návrate domov. Naozaj to takto funguje, ak by som to nezažil na vlastnej koži, neuverím. Predaj perzských kobercov nie je pre nich iba biznis. Je to súčasť ich kultúry, ich národná hrdosť. Kým vám koberec predajú, vytvoria si s vami „obchodný“ vzťah na takej úrovni, že ich jednoducho neoklamete, všetko po návrate domov zaplatíte. A kdeže sme my v našom obchodovaní, keď predaj na faktúru je niekedy priam hazard, lotéria... Toľko k zvykom a tradíciám v Iráne. Ak ich rešpektujete a dodržiavate, budete sa aj v tak tradičnom meste ako Yazd cítiť miestami lepšie ako doma.
 |
Mešita Jameh v meste Yazd
|
 |
| Predaj perzských kobercov |
V meste Isfahán sú vraj najkrajšie mešity na svete. Možno ste názov tohto mesta zachytili vo filme Liečiteľ, natočenom podľa rovnomenného románu Noaha Gordona. Mladý anglický felčiar Rob, ktorý má nadprirodzenú schopnosť vycítiť približujúcu sa smrť, sa preoblečený za žida, vyberie študovať serióznu medicínu do ďalekej Perzskej ríše, konkrétne práve do Isfahánu. Všetko sa to deje v 11. storočí, kedy v Európe liečia ľudí felčiari, no v Isfaháne sa už v tých časoch študuje medicína na úplne inej úrovni. Dnes je Isfahán tretie najväčšie mesto Iránu. Čo v ňom nemôžete prehliadnuť, je námestie Nakš-e džahán, taktiež označované ako námestie Šah. Po námestí Nebeského pokoja v Pekingu je to druhé najväčšie námestie na svete. Navštívil som už obidve námestia. To čínske je jeden obrovský komunistický gýč. Isfahánske je však jedno z najkrajších na svete a dnes je pamiatka svetového dedičstva UNESCO. Je široké 160 a dlhé 560 metrov. Z južnej strany mešita Shah, na západe palác Ali Quapu, z východu mešita šejka Lotfollaha, zo severu brána Qeysarie, ktorou sa vstupuje do Veľkého bazáru. Uprostred obrovská fontána a zelené parky. Ak by ste toto všetko chceli preskúmať podrobnejšie, určite vám jeden deň na jedno námestie nestačil.
 |
|
 |
| Námestie Nakš-e džahán, druhé najväčšie na svete |
Kde sú najkrajšie ženy na svete? Podľa mňa v Kolumbii, ale to je možno vec osobného vkusu. Každopádne, krása perzských žien je všeobecne známa. Obdivovať ju však v Iráne je trošku náročnejšie, keďže ženy musia mať zahalené vlasy, krk, hrudník, ruky po zápästia, nohy po členky, šaty nesmú byť priesvitné a príliš priliehavé... V hlavnom meste Teheráne síce cítiť mierne uvoľňovanie pravidiel v obliekaní, no určite ste zachytili správu o zatknutí mladej 22-ročnej ženy v Teheráne mravnostnou políciou, údajne za porušenie pravidiel obliekania. Po troch dňoch vo väzení záhadne zomiera, čo spustí v celej krajine vlnu nepokojov a hrozí štátny prevrat. O akejsi revolúcii sa už šuškalo v Iráne aj počas môjho pobytu tri mesiace pred touto udalosťou, pretože spoločenská a ekonomická situácia je tam ozaj zlá. A takéto obete môžu byť tým pomysleným gombíkom na spustenie revolúcie. Ale vráťme sa ku kráse perzských žien. V Teheráne si všimnem množstvo žien s prelepeným nosom. Je prirodzené, že sa chcú ženy páčiť a keďže sú tu takmer celé zahalené, nos je tá časť tela, ktorú im vidieť najviac. Aj preto sa v Teheráne urobí najväčší počet plastických operácii nosov na svete. Ďalšia vec, ktorá ma v Teheráne zaujme, je pohľad na hory v pozadí hlavného mesta. Najvyšší vrch Iránu Damávand, vzdialený iba 60 km východne, je s nadmorskou výšku 5 610 metrov zasnežený. To mení môj pohľad na túto krajinu, ktorú som doteraz považoval iba za púštnu. Cestu Iránom môžete kľudne spojiť aj s lyžovačkou, nájdete tu celkom dobre vybavené lyžiarske strediská. Ja som sa k ním už nedostal, ale vraj sú podstatne lacnejšie ako tie naše európske.
 |
Sú perzské ženy najkrajšie na svete?
|
 |
| Teherán |
Cesta do Iránu ma opäť učí, že svet nie je čiernobiely, ako by sa to mohlo zdať zo správ, ktoré dnes dostávame o tejto krajine. Iránci patria medzi najpohostinnejších ľudí na svete. Majú krajinu bohatú na históriu, kultúru, ropné zdroje... Kvôli bohatstvu bola Perzská ríša a Irán vždy veľkým lákadlom pre iné krajiny a je tomu tak aj dnes. Lenže veľakrát je ten najväčší nepriateľ vo vnútri. Ak sa vám dostane do rúk obrovská moc a neviete s ňou naložiť správne, spravidla to končí tragédiami v celej krajine, regióne, i na globálnej úrovni. Neplatí to len v Iráne, ale aj na Slovensku, v Európe, všade vo svete. Politická, spoločenská a ekonomická situácia je dnes v Iráne veľmi komplikovaná. Mám veľa priateľov, ktorí túto krajinu už navštívili. Niektorí opakovane viackrát, niektorí dokonca na vlastnú päsť na motorkách. Všetci sa zhodujú na tom, že sú tam úžasní a pohostinní ľudia a ich krajina je nádherná. Pripájam sa aj ja k ním. A prajem Iráncom, aby tieto pohnuté časy v Iráne skončili v ich prospech.
Fotogaléria:
Bola to nádherná cesta naprieč krásnou krajinou s prívetivými ľuďmi.
OdpovedaťOdstrániťVýborný postreh Joži, plne s Tebou súhlasím po čerstvom príchode z Iránu.
OdpovedaťOdstrániť