V žiari veľkomiest

Som chalan z dediny, preto bola pre mňa cesta do mesta už od detstva jedným veľkým dobrodružstvom. Neskôr som mal možnosť navštíviť množstvo nádherných európskych veľkomiest, ktoré ma očarili svojou architektúrou, pamiatkami a rôznymi atrakciami. Ja si však všímam najmä ľudí, život a atmosféru. Aj preto sú pre mňa mestá mimo Európu podstatne zaujímavejšie. Zostavil som rebríček mojich pätnástich „naj“. Vybrať z nich to najkrajšie alebo najzaujímavejšie by nemalo zmysel, pretože každé je úplne iné a niečím jedinečné. Zoradil som ich preto podľa abecedy. Keďže naša abeceda začína písmenom A, začíname v Afrike, v meste Antananarivo.

Antananarivo (Madagaskar)

Ak sa raz rozhodnete navštíviť Madagaskar, vopred vás varujem, zabudnite na predstavu o hlavnom meste ako o nejakej modernej metropole. V Antananarive síce žije vyše 1,6 milióna obyvateľov, v centre však úplne bežne narazíte na voz ťahaný dobytkom. O kvalite ciest je ťažko vôbec rozprávať, o nočnom pouličnom osvetlení taktiež. Doprava je jeden veľký chaos, ako aj všetok život v tomto meste. Vôňa pouličných jedál sa mieša so zápachom nedokonalej kanalizácie. Našťastie je mesto položené v nadmorskej výške 1 276 m, preto je klíma znesiteľná aj napriek tropickému podnebiu. Obyvatelia – to je ozaj skutočná Afrika s prímesou arabského sveta, Indonézie a Malajzie, farebne i kultúrne. Ak sa raz ocitnete v takomto meste, máte do budúcna len dve možnosti. Už nikdy viac, alebo si takéto mestá zamilujete. Našťastie, patrím k tej druhej skupine.

V centre hlavného mesta Madagaskaru

Auckland (Nový Zéland)

Najväčšie mesto Nového Zélandu je presný opak Antananariva. Moderné budovy, kvalitné cesty, dokonalá mestská doprava pozostávajúca z busov, vlakov i lodí. Dominantnou stavbou je Sky Tower, televízna veža vysoká 328 metrov, najvyššia budova na južnej pologuli, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto. V Aucklande žije 1,7 milióna obyvateľov, z ktorých väčšina tvrdí, že je to najlepšie miesto pre život na našej planéte. Strávil som v Aucklande jeden celý mesiac, preto im verím. Pre nás ale trošku drahé, litrové čapované pivo v centre vás vyjde v prepočte na 16 EUR. Žeby preto som sa z tadiaľ vrátil?

Pohľad na Auckland zo Sky Tower

Buenos Aires (Argentína)

Pôvodný názov hlavného a najväčšieho mesta Argentíny je Cuidad de la Santísima Trinidad y Puerto de Nuestra Señora de Santa Maria de los Buenos Aires, čo v preklade znamená Mesto Najsvätejšej Trojice a prístav Našej panej Svätej Márie dobrých vetrov (ochrankyne námorníkov). Ešte šťastie, že to skrátili na Buenos Aires, čiže dobré vetry. Pouličné tango, kaviarničky, vynikajúce hovädzie steaky a ešte lepšie červené víno – takto navždy zostane toto mesto v mojej pamäti. A nejaké pamiatky? Skoro žiadne som nevidel. V Buenos Aires som bol práve v ten víkend, keď sa tam konal samit G20 a takmer celé historické centrum uzatvorila polícia a armáda. Aj preto bolo viac priestoru na už spomínané kaviarničky a vínko, čo s odstupom času hodnotím len pozitívne, lebo to je ten najlepší spôsob na vychutnanie si Južnej Ameriky.

Buenos Aires žiari farbami

Havana (Kuba)

Ľudia snívajú o tom, že raz pocestujú v čase. Pritom je to také jednoduché, stačí zájsť do Havany a razom sa ocitnete niekde v roku 1960. Skutočne tu zastal čas. A môžu za to súdruhovia Castrovci, ktorí po kubánskej revolúcii v roku 1959 zaviedli embargo na dovoz nových áut. A tak sa stala Kuba jedným veľkým žijúcim múzeom automobilových veteránov. Môžete si v Havane vychutnať kvalitný rum a najlepšie cigary, ale pohľad na vyblýskané autá značky Chevrolet, Ford, Buick alebo Chrysler – ten je jedinečný. Ak môžete, utekajte čím skôr na Kubu. Keď tam raz začnú voziť naše moderné autá, už to nebude tá pravá Kuba. 

V Havane sú najkrajšie autá na svete

Jerevan (Arménsko)

Všetci poznáme vtipy zo série „Rádio Jerevan“. Keď som sa však ocitol jedného dňa v Jerevane, všetky žarty išli bokom. Jerevan je nádherné starobylé mesto, v ktorom sa dá navyše výborne zabaviť v miestnych tavernách pri skvelej muzike a ešte lepšom jedle. V Jerevane je múzeum koňaku, majú tu vynikajúce víno a musím priznať, aj nádherné ženy. Nad mestom v noci svieti obrovská biela socha Matky Arménie, ktorá s mečom v ruke bdie nad svojim ľudom. A to najkrajšie – biblická hora Ararat, ktorá vytvára mestu kulisu, akú nenamaľuje ani ten najlepší maliar. Jerevan nie je od nás ďaleko a cenovo je pre nás ešte stále výhodný. Ak uvažujete o predĺženom víkende v nejakej metropole, nemusí to byť len Rím alebo Paríž, skúste napríklad Jerevan, určite neoľutujete.

Ak bude v Jerevane pekné počasie, naskytne sa vám takýto pohľad na Ararat

Kandy (Srí Lanka)

Kandy, alebo Mahanuvara, je posledné hlavné mesto éry starovekých kráľov na Srí Lanke a druhé najväčšie mesto tohto ostrova. Práve v tomto meste sa nachádza Chrám Budhovho zubu, v ktorom by mala byť umiestnená jedna z najposvätnejších budhistických relikvií. Od roku 1988 je Kandy zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Menšie mesto, v ktorom žije vyše sto tisíc obyvateľov, má však neopísateľnú atmosféru. Na jednej strane klasický ázijský ruch a chaos, ktorý sa ale mieša s typickým budhistickým pokojom. Samotný Chrám Budhovho je dnes prísne strážený, keďže sa stal v minulosti terčom teroristických útokov zo strany tamilských tygrov. Po prísnej prehliadke pri vstupe sa ocitnete na ozaj posvätnom mieste, ktoré vonia kvetmi a voňavými tyčinkami, kde sa všetci vzájomne rešpektujú a pohybujú „božsky“ ticho. Nemusíte byť budhista, aby ste si niečo dobré vo vnútri z tohto miesta odniesli. Kandy je určite najkrajšie mesto na Srí Lanke.

Chrám Budhovho zubu v meste Kandy

Kapské Mesto (Juhoafrická republika)

Kapské Mesto je najkrajšie mesto Juhoafrickej republiky a podľa mnohých i najkrajšie mesto na svete. Môže za to jeho umiestnenie pod majestátnou Stolovou horou a na pobreží Atlantického oceánu. Keďže sa nachádza na úplnom juhu Afriky, má veľmi priaznivú klímu, takže sa tu vyhnete našim zimám i africkým horúčavám. Mesto je považované za nebezpečné, pretože z dôvodu apartheidu, ktorý bol v krajine oficiálnou štátnou politikou v rokoch 1948 – 1990, sú vzťahy medzi belošským a černošským obyvateľstvom aj v dnešných dňoch stále narušené. Život v Kapskom Meste však vôbec nepripomína Afriku, skôr supermodernú európsku metropolu so všetkým, čo k tomu patrí. Nájdete tu najdrahšie obchody v celej Afrike, veľmi dobre vybudovanú cestnú infraštruktúru, viaceré univerzity a moderné nemocnice. Je centrom mnohých športov a v roku 2010 sa tu hrali i futbalové zápasy majstrovstiev sveta v nádhernom štadióne, ktorý je dnes obrovskou turistickou atrakciou. 

Kapské Mesto zhora

Kuta (Indonézia)

Kuta je jeden veľký indonézsky pajzel. A predsa tam každoročne pricestujú tisícky turistov. Čím ich vie bývalá rybárska dedina prilákať? Niekoľko kilometrová piesková pláž, ktorá je rajom surférov, nočný život, nízke ceny, teplé počasie celý rok, možnosť spoznávať jeden z najkrajších ostrovov sveta... Takto by som mohol pokračovať ďalej. Mňa určite zaujal pouličný život, ktorý trvá 24 hodín 7 dní v týždni. Na uliciach kúpite doslova všetko a všade to rozvoniava tými najlepšími ázijskými špecialitami. Letovisko Kuta bolo mojim základným táborom na Bali, vracal som sa tam z výletov po ostrove, oddychoval na tých povestných plážach. Chorvátske pláže sú síce nádherné, ale ak chcete zažiť niečo dobrodružné, určite navštívte Kutu. A hlavne je to o ľuďoch, na Bali sú možno najmilší na svete. 

Vstup na pláž v Kute

Novosibirsk (Rusko)

Moskva a Petrohrad sú bez diskusie najkrajšie mestá v Rusku. Ale ak chcete zažiť to pravé Rusko, musíte ísť ďalej do hlbín tejto obrovskej krajiny. Novosibirsk je najväčšie mesto na Sibíri, v ktorom dnes žije niečo vyše 1,6 milióna obyvateľov. Dá sa tam dostať pohodlne lietadlom, alebo ako ja, niekoľko dní a nocí vlakom. A čo môžete vidieť v tomto meste? Podľa mňa nič také zaujímavé, ale tu to nie je preplnené turistami ako v spomínanej Moskve a Petrohrade. Tu už ale môžete naplno spoznávať ruskú dušu, skutočné ruské jedlá, ruskú vodku, alebo kvas (nápoj z chleba, ktorý čapujú na uliciach a ktorý odporúčam piť len vtedy, keď máte veľmi dobrý žalúdok). Z architektúry ma zaujala katedrála na Sovietskej ulici, ale najkrajšia budova je asi aj tak železničná stanica, ako vo väčšine ruských miest. A potom všade už len klasická sovietska socialistická výstavba. Ale nemôžem si pomôcť, v Novosibirsku alebo v Irkutsku som sa cítil oveľa lepšie ako na nádherných moskovských námestiach... 

Pouličný predaj kvasu – toto je pravé Rusko

Peking (Čína)

Keď som sa v Pekingu spýtal miestneho sprievodcu, koľko tam žije ľudí, odpovedal, že niečo medzi 20 a 30 miliónmi... Mesto sa tak rozrástlo, že dnes je ťažké presne určiť aj jeho hranice. Najdlhšia dopravná zápcha tu trvala osem dní. V Pekingu boli letné olympijské hry, a bude to prvé mesto na svete, kde budú aj zimné. Čudoval som sa, pretože žiadne hory som tu nevidel. Ale ponad mesto sa už buduje rýchlodráha, ktorá vás ako MHD za 30 minút rýchlosťou 300 km/hod. odvezie 150 km za mesto do hôr. Ak chcete v Moskve vidieť súdruha Lenina v mauzóleu, musíte vystáť pár hodín v dlhom rade. Rad do Maovho mauzólea na Námestí nebeského pokoja je o niekoľko hodín ešte dlhší. Vraj je Peking stále v smogovom mraku. Tak ja som mal asi šťastie, viditeľnosť bola porovnateľná s inými veľkomestami, aj preto som si Peking celkom dobre užil.

Námestie nebeského pokoja v Pekingu

Puno (Peru)

V Peru sú nádherné mestá ako Lima, Cuzco alebo Arequipa. Prečo teda opisujem Puno, ktoré je podľa mňa jedno z najškaredších miest na svete? Do Puna som cestoval asi 12 hodín autobusom cez peruánske púšte. Keď som tam dorazil uprostred noci, normálne som sa zľakol. V meste, ktoré má okolo 150 tisíc obyvateľov, je iba máloktorá budova s omietkou. Mesto je centrom pašerákov na bolívijsko-peruánskych hraniciach. Je v nadmorskej výške 3830 m, čo som pocítil najmä vtedy, keď som nevládal vyniesť kufor na druhé poschodie hotela. Lenže Puno leží na brehoch jazera Titicaca, najväčšieho jazera Južnej Ameriky a najvyššie položeného jazera s lodnou dopravou na svete. Krajšie jazero som doposiaľ ozaj nevidel, preto je aj Puno vedľa neho nakoniec celkom zaujímavé mesto. Po počiatočnom šoku sa tak dostávam aj do miestnych obchodov či barov na diskotéky, kde lievajú pisco – peruánsku pálenku z hrozna, z ktorej vám poriadne po „indiánsky“ trieska v hlave...

Plávajúce ostrovy na jazere Titicaca

Rio de Janeiro (Brazília)

Na tomto mieste som chcel písať o inom brazílskom meste, Sao Paule, zistil som však, že z neho nemám ani jednu fotku. Keď som sa totiž vybral do centra Sao Paula s fotoaparátom na krku, vrátil ma recepčný hotela s tým, že je to nebezpečné. A ozaj to bolo dosť divoké. Na lavičkách opití a zdrogovaní bezdomovci, miesto policajných áut obrnené transportéry s guľometmi... Ani Rio de Janeiro čo sa týka bezpečnosti nemá bohvieakú povesť. Ale v Riu som bol s partiou takých slovenských báb, ktoré skôr vzbudzovali rešpekt a strach u miestnych. Rio je jednoducho výnimočné mesto, plné juhoamerického temperamentu so všetkým, čo k tomu patrí. Neviem si predstaviť, aké to tam je počas povestných karnevalov, takže je to pre mňa taká výzva, navštíviť raz toto mesto cez fašiangy. Tak uvidíme, čo život donesie. 

Rio de Janeiro nepotrebuje komentár...

Stone Town (Tanzánia)

Stone Town je hlavné mesto tanzánskeho ostrova Zanzibar. Je to rodisko legendárneho speváka Freddieho Mercuryho a neslávne známe i neľudskými trhmi otrokov v minulosti. Moja spomienka na Stone Town je predovšetkým čuchová, pretože miestny otvorený  trh s mäsom a rybami je na tropickom teple cítiť na niekoľko kilometrov. Najstaršie uličky Stone Townu sú úzke a dostanete sa do nich iba pešo, na bicykli, skútri alebo káričke. A keď prídete do prístavu, cítite sa ako niekedy v minulých storočiach. Z kamenných hradieb pozorujete na mori plavidlá, s ktorými by ste bez väčších úprav mohli natáčať historický film o pirátoch. 

Úzke uličky Stone Townu

Tbilisi (Gruzínsko)

Od návštevy hlavného mesta Gruzínska som veľa nečakal, bolo však pre mňa jedným obrovským prekvapením. Nádherné starobylé mesto, vynikajúce jedlá a vína, neskutočne pohostinní ľudia. Je to križovatka perzskej, tureckej, ruskej a európskej kultúry, čoho výsledkom je niečo výnimočné. My máme pred takýmito mestami nezmyselné predsudky, moja rada však znie, navštívte Tbilisi čím skôr. Do Gruzínska sa dnes dostanete pohodlne za pár EUR lietadlom, ceny sú tam pre nás ozaj ľudové, turistov ešte stále málo. Ja som pôvodne chcel navštíviť Tbilisi cez predĺžený víkend, nakoniec mi bolo osem dni na Kaukaze málo, pribral som tam štyri kilá a je to jediná moja doterajšia cesta, kde som nepominul ani polovicu z plánovaného rozpočtu. Ešte stále váhate?

Historické centrum Tbilisi

Ulanbátar (Mongolsko)

A na záver Ulanbátar, najchladnejšie hlavné mesto na svete, kde v zime klesnú teploty aj pod mínus 40. Napriek tomu pomedzi paneláky (alebo aj na ich strechách) bežne vidíte tradičné jurty. Celé Mongolsko je neskutočne drsná krajina, aj preto v tejto obrovskej zemi žije iba viac ako 3 milióny ľudí. Z mongolských stepí sa ich čoraz viac sťahuje do hlavného mesta, kde sú predsa len podmienky na život podstatne znesiteľnejšie. V Ulanbátare tak žije dnes približne tretina všetkých Mongolov. V centre nájdete moderné obchody a drahé autá, ale aj budhistické či šamanistické chrámy. A nesmú chýbať sochy najväčšieho Mongola všetkých čias Džingischána. V reštauráciách je pre turistov najväčším lákadlom konské mäso a kumys – kyslomliečny nápoj z kobylieho mlieka, ktorý mne chutil ako naša žinčica s citrónom. Najkrajší výhľad na Ulanbátar je z gýčového pamätníka sovietsko-mongolského priateľstva nad mestom. Ulanbátar bezpochyby stojí za návštevu. 

Ulanbátar