Antananarivo je hlavné a najväčšie mesto Madagaskaru. Pre menej skúseného cestovateľa už príchod do tohto mesta môže spôsobiť "kultúrny šok", pretože to v žiadnom prípade nie je metropola podobná tým vo vyspelých krajinách. Už samotné Antananarivo je poriadna africká divočina, navyše s prímesou arabského sveta, Indonézie a Malajzie. Súčasťou šialenej dopravy tak nie sú iba autá, motorky a skútre, ale aj tuk-tuky, či povozy ťahané zebu (druh dobytka). Mohol by som tu písať o špine, zápachu, bezpečnosti, slabom pouličnom osvetlení v noci, no ja takéto mestá milujem, mám ich radšej ako Viedeň či Benátky. Pre mňa toto mesto šokom určite nebolo. Šok však pre mňa bola Beňovského ulica a jeho pomník v tomto meste. Nad originálnym názvom ulice v štátnom francúzskom jazyku je pripevnená kópia tabule označujúca Beňovského ulicu v Budapešti. A na pomníku sa dočítate o tom, aký bol Beňovský Maďar a Poliak. Nič proti týmto národom, ale Beňovského nám ukradli. Beňovský bol Slovák! Ak o tom pochybujete, prečítajte si vynikajúcu knihu doktora Miroslava Musila Skutočný príbeh grófa Mórica Beňovského, kde sú dôkazy nevyvrátiteľné. Prečo tam nie je o tom zmienka? Dúfam, že raz stretnem šéfa našej diplomacie, odo mňa to za toto poriadne schytá...
 |
| Ulica Beňovského v Antananarive |
Ale poďme na vidiek. Tam síce domáci o Beňovskom nevedeli vôbec nič, ale bolo to tam krásne. Aj keď... Cestovanie po Madagaskare vôbec nie je jednoduché. Je to síce ostrov, ale dvanásťkrát väčší ako rozloha celého Slovenska. Cesty sú ozaj v katastrofálnom stave, preto tu verejná doprava nefunguje, autobusy, ako ich poznáme my, by jednoducho takéto cesty nezvládli. Dá sa cestovať len cez deň, ktorý je v trópoch pomerne krátky, ráno o šiestej sa rozvidní a večer o šiestej po západe slnka je čierno-čierna tma. A to aj na dedinách a mestách, kde verejné osvetlenie neexistuje a približne polovica ľudí elektriku nemá vôbec. No a to najdôležitejšie, Madagaskar patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Chudoba je miestami až šokujúca a nádherná krajina sa nedá oddeliť od malých detí, ktoré sú takmer všade okolo hlavných ťahov ciest a snažia sa od vás získať nejaký skromný darček. Tieto detičky, ale aj dospelí, sa na vás síce stále usmievajú, čo sa však skrýva v ich vnútornom svete, ovplyvnenom touto pre nás nepredstaviteľnou chudobou, to pre nás asi zostane záhadou. Zo začiatku sme sa snažili dať aspoň každému dieťatku čo i len nejakú maličkú drobnosť, ale rýchlo sme pochopili, že v krajine, kde žije vyše dvadsať miliónov ľudí, to jednoducho nejde. Radosť detí v školách, pre ktoré sme občas po ceste kúpili nejaké zošity, perá, či futbalovú loptu, bude preto pre mňa jeden z vrcholných zážitkov z Madagaskaru.
 |
| Doktor Richard Rakotobe z Madagaskaru vyštudoval medicínu v Prahe, kde sa perfektne naučil češtinu. Ako náš sprievodca nám pomáha s odovzdaním darčekov pre miestne detičky, tentokrát od nás dostanú aj futbalovú loptu. |
Baobab nie je strom, je to sukulent. Na Madagaskare ho však nazývajú "Matka lesa". Na Zemi existuje osem druhov baobabov, no mimo Madagaskar sa vyskytujú iba dva druhy, čiže tu je centrum ich druhovej diverzity. Tie najstaršie majú viac ako dvetisíc rokov. Baobaby nie sú však ani na tomto ostrove všade, prvé sme zazreli až na juhozápade, po niekoľkých dňoch úmornej cesty rozbitými madagaskarskými cestami. Pohľad na ne je neopísateľne nádherný. A keď som objal jeden z najstarších baobabov, zatvoril oči, telom mi začala prúdiť neznáma energia, nahromadená v tejto záhadnej rastline tisícky rokov a hlavou mi prebehla myšlienka: "Stálo to za to, naša planéta je ešte stále nádherná".
 |
| Prvé baobaby, ktoré som videl na Madagaskare |
 |
| 1200 rokov starý baobab |
Madagaskar je domovom obrovského množstva rastlín a živočíchov, ktoré nikde inde na svete nenájdete. Za prvými zvláštnymi tvormi som nemusel chodiť ďaleko, vlastne som za nimi nemusel chodiť vôbec, ony prišli za mnou. A rovno na izbu hotelového bungalovu. Zvláštne druhy jašteričiek rôznej farby a veľkosti sa stali našimi spolubývajúcimi na celej ceste. Ako sa s prítomnosťou takýchto tvorov v spálni vysporiadať? Nijako. Jašteričky väčšinou v noci spali niekde v kúte povaly a nevšímali si nás. Iba jednú noc, v mestečku Ifaty, si v mojej chatke čudnými zvukmi zvolával samček jedného z týchto plazov svoju družku. Trvalo im to asi dvadsať minút kým sa našli, potom zo pár sekúnd šantili za závesom okna a do rána už o nich nebolo počuť. Či sme mali na izbách aj nejaké iné tvory, to neviem. Chameleóny je ťažko zbadať. V kúpeľni jednej izby bol malý škorpión, ale domorodci tvrdili, že nie je smrteľne jedovatý. Jeden náš spolucestujúci zabil v noci obrovského švába. Ráno nám ho chcel ukázať, ale niečo väčšie ho cez noc zožralo. Poučenie: nezabíjajte menšie tvory, prilákate väčšieho predátora. Cestovanie po Madagaskare je cez deň namáhavé, v noci občas vypnú elektriku v celej dedine, takže sa spí hádam ešte lepšie ako doma. Aj s týmito čudnými živočíchmi.
 |
Chameleón po úspešnom love
|
Kadejaké prapodivné tvory žijú na Madagaskare, ale lemur je jednoducho symbol tohto ostrova. A až 90 % všetkých žijúcich lemurov na svete sa nachádza práve tu. Ríša lemurov je veľmi pestrá a zahŕňa niekoľko desiatok druhov patriacich do čeľade poloopíc a primátov, ktoré majú rôznu veľkosť, farbu i vzhľad. Všetky ale majú veľké oči, špicatý nos a dlhý chvost. Najmenšie druhy majú iba 11 cm, najväčšie až do 80 cm. Najznámejší je lemur kata, s typickým čiernobielym pruhovaným chvostom. Skôr, ako som zazrel prvého lemura vo voľnej prírode, začul som jeho hlas. Pripomínal vreskot obrovskej mačky a vzbudzoval rešpekt. Ale inak sú to plaché bylinožravé tvory. No keďže sú evolučne veľmi blízke človeku, svojou bystrosťou niektoré veľmi rýchlo pochopili, že turista s fotoaparátom môže byť jednoduchým zdrojom potravy. Takže pri troche šťastia a s kúskom banána v ruke môžte mať o chvíľu jedného na pleci. Ale určite to nie je domáci maznáčik, o čom sa viacerí presvedčili, keď ho chceli pohladiť a skončili s dohryzenou krvavou rukou.
 |
| Lemur hnedý, červený a s pruhovaným chvostom lemur kata |
Červená madagaskarská pôda je ideálna na výrobu pálených tehiel. Z nich potom stavajú domčeky, najmä vo vyšších nadmorských polohách, kde aj napriek tropickému počasiu predsa len rána bývajú chladnejšie. Mnohí ľudia sa ručnou výrobou pálených tehiel aj živia. Jednu hotovú vyrobenú tehlu od nich vykupujú za 45 ariary. Pri aktuálnom kurze (1 EUR = 4050 ariary) musia vyrobiť 90 tehál, aby zarobili jedno jediné euro! Červená pôda však skrýva aj iné bohatstvo, ktoré bolo hneď po objavení ostrova veľkým lákadlom pre kolonizátorov. Zafíry. Ťažia sa tu v zafírových baniach, no ryžujú sa aj v miestnych kalných riekach. Madagaskar je od roku 1960 samostatný štát, kolonizátori zafíry z ostrova už nevyvážajú, obchod so zafírmi však majú pod kontrolou Pakistanci a priekupníci zo Srí Lanky. A domácim Malgašom opäť zostala iba tvrdá práca v zafírových baniach za smiešnu mzdu.
 |
Červená madagaskarská pôda, ideálna na výrobu pálených tehiel
|
 |
| Práca v zafírovej bani a ryžovanie zafírov v rieke |
Keď počujete slovo ostrov, predstavíte si kúsok pevniny obklopenú morom alebo oceánom. Madagaskar je však obrovský ostrov a cesta z hlavného mesta Antananariva k prvej pláži bola dlhá viac ako 1300 kilometrov a trvala niekoľko dní. Je preto paradoxné, že mnoho Malgašov more nikdy v živote nevidí, napriek tomu, že na ostrove žijú. V meste Tulear nám v prístave povoz ťahaný zebu pomohol nalodiť sa na rýchločln a asi o hodinku sme boli v dedinke Anakao, na nádherných plážach Indického oceánu a Mozambického prielivu. Chatrčka so slamenou strechou, bez elektrických zásuviek, síce so záchodom, ale splachovanie vedrom s morskou vodou, sprcha lavórom, v ktorom sa voda hriala počas dňa na slnku. Takto nejak vyzeral trojdňový úlet z civilizácie a skúška "Robinsonovského" spôsobu života. Najbližší obchod - vlastne nijaký obchod široko-ďaleko nebol. Iba menší bar, ktorý vlastnil vetrom ošľahaný starší Francúz. Ale vyrábal v ňom z madagaskarského rumu tú najlepšiu caipirinhu, akú som v živote pil. Mimochodom, liter mlieka stojí na Madagaskare v prepočte približne 1,10 EUR a sedem deci rumu 2,20 EUR. Ešte stále váhate s návštevou tejto krajiny?
 |
Základný tábor a moje bydlisko na tri dni v rybárskej dedinke Anakao
|
 |
| Život na plážach Indického oceánu |
Ťažko sa opúšťal Indický oceán a jeho nádherné pláže. Ale bolo potrebné opäť sa vydať na cesty, cez krajinu baobabov, ryžové polia, skalnaté hory a malgašské dedinky. Kým sa dostaneme naspäť do hlavného mesta, potrvá to niekoľko dní. Mňa čakala ešte jedna náročná úloha. Vztýčiť niekde na dôstojnom mieste našu štátnu vlajku. Pôvodne som tak chcel urobiť pri pomníku Mórica Beňovského v Antananarive, ale keď som na ňom videl tie "čudné" komentáre o jeho poľskom a maďarskom pôvode, rozmyslel som si to. Naša vlajka zdobila môj príbytok na pláži v Anakau, ale cítil som, že to nie je ono. Na jednej z madagaskarských bankoviek je zobrazený kopec, ktorý tvarom pripomína jedného z často sa tu vyskytujúcich plazov a podľa neho má aj názov, Chameleón. Potešil som sa, keď som sa dozvedel, že popri tejto skalnatej hore pôjdeme, a že je možnosť na ňu aj vystúpiť. Tu bude to správne miesto. Výstup, síce pod dohľadom miestnych sprievodcov, ale nebol veľmi náročný, až na to tropické teplo. A výhľad z Chameleóna nádherný. Tak nakoniec tu vinie v mojich rukách naša Slovenská štátna vlajka, na počesť jedného z najväčších Slovákov a svetových cestovateľov, Mórica Beňovského.
 |
| Hora Chameleón |
Odlietam z Madagaskaru, smer Maurícius, Istanbul a Viedeň. Mám z tohto všetkého zmiešané pocity. V prvom rade, Madagaskar je nádherný a som šťastný, že som tu mohol byť. Na druhej strane, videl som strašne veľa chudoby. Pre cestovateľov je ich krajina rajom. Práve pre tú chudobu, nekvalitné cesty a slabú infraštruktúru hotelov a služieb je tu pomerne málo turistov, čo mnohým dobrodruhom vyhovuje. Číňania chcú na Madagaskare vybudovať diaľnice. Pomôže to týmto ľuďom a aký to bude mať dopad na životné prostredie? Je ťažké hovoriť domácim o ochrane ich nádhernej prírody, keď nemajú čo jesť. Mali by sme im pomôcť? Určite áno, veď kým tu neprišiel waza - biely človek, ako ho tu nazývajú, žili títo ľudia šťastne a v súlade s prírodou. Dostala by sa však naša pomoc do tých správnych rúk? Zlá politika a obrovská korupcia totiž vládne tomuto ostrovu aj dnes, v dobách už jeho samostatnosti. Nuž, veľa šťastia, statočný a usmievavý malgašský ľud. Verím, že sa tu raz, už ako penzista, vrátim a ten váš úsmev tu bude aj preto, že sa vám žije ľahšie a lepšie.
👍👍👍🔝🔝🔝
OdpovedaťOdstrániťJožko, pekný článok.
OdpovedaťOdstrániťNedávno som čítal reportáž o Madagaskare v časopise Život. Táto je podľa mňa lepšia, autora by mali osloviť nejaké časopisy, takéto články by si každý prečítal.
OdpovedaťOdstrániť