Zanzibar

1/29/2020

Záhadné slovo Zanzibar som prvýkrát počul ako dieťa vo filme Tisícročná včela. Martin Pichanda, ktorého vynikajúcim spôsobom zahral Jožko Kroner, tak pomenoval svojho verného psa. Až neskôr som sa dočítal, že je to ostrov v Indickom oceáne, patriaci Tanzánii. No a keď som na Zanzibar priletel, dozvedel som sa, že sú to vlastne ostrovy dva. Väčší, južný ostrov Unguja a jeho menšia severná sestra Pemba. Na obidvoch ostrovoch žije približne milión ľudí. Dejiny Zanzibaru sú poznačené najmä obchodom s otrokmi a korením, v roku 1946 sa tu narodil slávny líder rockovej skupiny Queen Freddie Mercury. Dnes je Zanzibar vyhľadávaný najmä kvôli nádherným bielym pieskovým plážam. Poďme si ich teda vychutnať.

Už samotné pristátie na Zanzibare má príchuť exotiky, pretože letisková hala pripomína skôr nejaký objekt na jednotnom roľníckom družstve. Aj podľa kvality ciest už od letiska ihneď pochopíte, že nie ste niekde v turisticky vychytaných oblastiach typu egyptská Hurghada. Zanzibar je skutočná Afrika. A bohužiaľ, skutočná Afrika je dnes ešte stále o chudobe, o čom sa aj tu presviedčam už od prvých minút pobytu na ostrove.

V prístave v meste Stone Town sa budete cítiť ako niekedy v 18. storočí

Moja prvá zastávka na Zanzibare je mesto Stone Town. Kamenné mesto, v ktorom akoby zastal čas niekedy v minulých storočiach. Úzke uličky, primitívne ručne ťahané povozy, pestro oblečené miestne obyvateľstvo, a prístav v ktorom som sa cítil ozaj ako v stredoveku. Zážitok je návšteva miestnych trhov, ale iba ak máte veľmi dobrý žalúdok, pretože predaj mäsa a rýb uprostred dňa v trópoch na slnku, pri minimálnej (alebo žiadnej) hygiene... no, nebudem to opisovať, je to cítiť na kilometre. Ja našťastie trhy zvládam, ale prichádzam na miesto, z ktorého mám omnoho horšie pocity v žalúdku. Vstupujem do anglikánskej katedrály, ktorá ale kostolom v minulosti nebola. Kamenná budova slúžila ako tržnica, kde sa predávali otroci. Paradoxne, na mieste, kde je dnes obetný stôl, boli otroci bičovaní a najvyššiu cenu mal ten, ktorý rany bičom vydržal najdlhšie. Okolo kostola sú pivnice, dnes už múzeum, v ktorom je možnosť na vlastnej koži vyskúšať si, v akých neľudských podmienkach otroci na svoj predaj čakali. Našťastie, dnes už tieto zverstvá pripomína iba originálny pomník vytvorený z kamenných sôch v železných okovách.

Pamätník pripomínajúci obete obchodu s otrokmi

Zanzibarská mäsiareň

Freddie Mercury je určite najslávnejší rodák zo Zanzibaru. Človek, ktorý žil neskutočne rýchlo, ale ako to často u takýchto ľudí býva, rýchlo nás aj navždy opustil. Vyberiem sa v Stone Towne hľadať jeho rodný dom, no čoskoro zisťujem, že ani jeho rodáci nemajú jasno, v ktorom sa narodil ozaj. Aj preto to šikovne viacerí využívajú a veľmi presvedčivo vám budú tvrdiť, že práve ten ich je ten „pravý, rodný“. A keď už navštívim takýto „pravý, rodný“ asi štvrtý, pátranie vzdávam a uspokojujem sa s návštevou jeho múzea, kde pospomínam najmä na jeho vydarené najväčšie hity.

Freddieho Mercuryho dom v jeho rodisku Stone Towne

Väčšina ľudí navštevuje Zanzibar kvôli jeho nádherným bielym pieskovým plážam. Môžem potvrdiť, sú ozaj dokonalé, preto aj ja hľadám ubytovanie pri brehoch Indického oceána. Tie najkrajšie sú na severe ostrova, i hotelové rezorty sú tu najluxusnejšie, ale aj najdrahšie. Nádherné pláže sú aj na východnom pobreží, je tu však obrovský príliv a odliv, počas ktorého sa vody oceánu stratia až do vzdialenosti možno jedného kilometra. A táto skutočnosť významným spôsobom znižuje ceny ubytovania v tejto oblasti. Ja nachádzam ubytovanie práve tu, v jednom takmer rodinnom talianskom hotelíku. Nejde tu o peniaze, ale v tých luxusných päťhviezdičkových rezortoch bývajú väčšinou znudené snobské zbohatlícke rodiny, ktoré si dovolenkou v exotike chcú iba nejakým spôsobom potvrdiť spoločenský status a je s nimi nuda. Z mojich skúseností o hoteloch na cestách, čím väčší pajzel, tým viac dobrodruhov, väčšia sranda, viac zážitkov, tu to jednoducho žije. Ale vráťme sa k tým plážam. Obrovský príliv a odliv využíva miestne obyvateľstvo k pestovaniu zelených rias, ktoré sa potom predávajú ako gastronomická špecialita. Trávim s domorodým obyvateľstvom celé hodiny pri ich sadení, uväzovaní, zbere a prenášaní na hlavách. Je to pre mňa fascinujúce divadlo, relax a pohoda. A úplne zadarmo, v luxusných hoteloch na severe si toto ani za veľké prachy nekúpite.

Masaj strážiaci vstup na pláž

Pestovanie morských rias počas obrovského odlivu

Zanzibar je malý, autom ho i napriek rozbitým prašným cestám obídete za jeden deň. Po pár dňoch relaxu na pobreží sa vydávam do Jozani Chwaka Bay, jediného národného parku na ostrove. Každý národný park je niečím výnimočný a jedinečný. V tomto som chcel predovšetkým vidieť tvora, ktorý nežije nikde inde na svete, iba tu. Guaréza červená zanzibarská je zvláštny druh makakovitej opice, ktorý sa na mňa usmieval z fotiek vo všetkých turistických sprievodcoch o Zanzibare už pred cestou, bolo by preto veľkým sklamaním pre mňa, keby som sa tu s ním nestretol. Ale hneď prvú vidím ešte pred vstupom do parku. Skočila mi totiž pod kolesá prenajatého auta, načo reagujem prudkým zabrzdením a úspešným uhýbacím manévrom v šmyku. Opica to prežila bez ujmy, moja priateľka s poriadnou hrčou na hlave po náraze predného skla a ja dostanem poriadne vynadané, aj keď som jej trikrát predtým povedal: „Pripútaj sa, prosím ťa“... Odstavím auto, celý deň chodíme po parku, no guarézy nikde. Blíži sa večer, sklamaný sa vraciam k autu, fotoaparát je už odložený v puzdre, keď sa zrazu vedľa mňa objaví nie jedna, ale hádam zo dvadsať týchto roztomilých opičiek. Celé rodinky i s mláďatami nám úplne flegmaticky pózovali pred fotoaparátmi, akoby sme tam vôbec ani neboli. Tma v trópoch prichádza veľmi rýchlo, preto sa aj my vraciame do hotela už po tme, ale plní eufórie. A samozrejme, v aute všetci pripútaní.

Guaréza červená zanzibarská

Opäť som v Stone Towne, hlavnom meste Zanzibaru, kde nastupujem na malú loď, ktorá ma doplaví na maličký ostrov Prison Island, miestnymi nazývaný Changuu. Na ostrove bola v roku 1894 vybudovaná väznica pre zločincov, kvôli revolúcii však nikdy nebola otvorená. V roku 1919 dostal anglický panovník ako dar štyri korytnačky obrovské zo súostrovia Seychely, ktoré boli umiestnené na ostrove a tým sa tu začal ich chov. Dnes ich je tu takmer dvesto, v čase mojej návštevy (rok 2016) mala najstaršia 198 rokov. Bezstarostne sa prechádzajú pomedzi návštevníkov, ktorí majú pri prvých stretnutiach doslova strach v očiach z týchto ozaj obrovských tvorov, no po krátkom zoznámení sa odvážia priblížiť a tí najodvážnejší dokonca i kŕmiť nejakým tým tropickým listom zo stromu. Ako napríklad ja.

Medzi obrovskými korytnačkami na Prison Islande

K cestovaniu patrí aj jedlo. Patrím k ľuďom, ktorí ochutnajú na cestách všetko, čo miestna kuchyňa ponúkne. Strava na Zanzibare je vynikajúca, je to zmes Afriky, orientu i Európy. Keďže sme na ostrove, ja si pochutím najmä na rybách a morských plodoch. Keď však prídete na Zanzibare k reštaurácii s názvom " The Rock", chuťové zmysly idú bokom a prebijú ich zrakové vnemy. Už som spomínal obrovský príliv a odliv, ktorý vás sprevádza na východných plážach ostrova. Ale až pri tomto domčeku na skale pochopíte jeho veľkosť. Počas odlivu sa do reštaurácie dostanete pešo po bielom piesku a pri vstupe ešte musíte vyliezť po drevených schodoch. No pri prílive musíte nastúpiť do člna a k jedlu sa pekne priplaviť, pretože oceán sa dotýka až základov domčeka. Už si nepamätám, čo som tu jedol, pretože moje myšlienky sa sústredili na hypotetickú situáciu, že čo ak počas prílivu príde nejaká väčšia vlna... A tak sa rýchlo najem a opúšťam The Rock pre istotu ešte kým je odliv. Ale miesto je to ozaj čarovné.

The Rock, reštaurácia na skale

Dva týždne na Zanzibare ubehli ako voda a ťažko sa opúšťajú nádherné biele pláže. Tak ako pri každej ceste do Afriky, z domova mám nejaké tričká a suveníry pre malé africké detičky. Tie pri hotelových plážach sú na darčeky zvyknuté, preto sa po porade s miestnym sprievodcom Salumom Suleimanom spolu vyberieme do dedinky, do ktorej turista iba málokedy vstúpi. Obyvatelia praktizujú ako náboženstvo zvláštnu kombináciu islamu s vudu, preto by tu bez Saluma moja návšteva nemusela pre mňa skončiť najlepšie. Salum náčelníkovi dediny vysvetlí moje dobročinné zámery návštevy dediny, preto ma po krátkom vyjednávaní prijíma, no zakazuje mi fotiť. Moje obavy nie sú na mieste, domáci sa na mňa milo usmievajú a deti ma spontánne vítajú a o chvíľu už bojujú o moje darčeky. A nakoniec tajne aj urobím zopár pekných fotiek na pamiatku. Na a potom už len posledné nákupy vanilky na trhoch s koreninami ako suvenír domov, veď Zanzibar je ostrovom korenia.

Detičky na Zanzibare majú úplne iné hračky ako tie naše...

Ešte váhate s cestou na Zanzibar? Pár mojich rád pred cestou. Na cestovanie je Zanzibar pomerne jednoduchá destinácia, pretože je to malý ostrov. Môžte sa tam v pohode vybrať na vlastnú päsť, alebo aj využiť nejaký lacný last minute all inclusive zájazd. Dobre však zvážte pri akciových letoch a zájazdoch ročné obdobie, na Zanzibare sa striedajú obdobia dážďov a sucha. Ja som navštívil ostrov vo februári, čo je ideálny čas v roku, teplo, slnečno a bez jednej kvapky dážďa. Taliansky hotel, v ktorom som ja strávil väčšinu času, v druhej polovici marca kvôli dážďom úplne zatvárajú, keď som ale prišiel domov, zistil som, že niektoré naše cestovky zájazdy predávajú aj v tomto období. Taktiež medzi cenou rovnakého zájazdu, v rovnakom termíne a do toho istého hotela s odletom z Bratislavy, Prahy a Viedne môže byť rozdiel na osobu skoro tisíc EUR... Ak letíte na Zanzibar z Európy priamo, nepotrebujete žiadne očkovania, ak však prídete napríklad z Tanzánie, musíte mať medzinárodný očkovací preukaz s potvrdením o očkovaní proti žltej horúčke. A vás láka rušný nočný život, mimo hlavného mesta si ho veľa neužijete, z hotelových rezortov na pobreží v noci v podstate ani nemáte kde ísť, pretože za hotelmi sú len chudobné dedinky, alebo vôbec nič. Zanzibar je pomerne bezpečný, je to ale islamská krajina, je nutné rešpektovať ich kultúru. Ľudia sú však veľmi milí, na rozdiel napríklad od Egypta tú pracujú v hoteloch aj ženy a vďačne sa s vami usmiate aj vyfotia. Cestuje tu aj mnoho rodín s malými deťmi. V čase mojej cesty bolo potrebné na návštevu severného ostrova Pemba špeciálne povolenie od miestnych úradov. Na severnom ostrove však nie je vybudovaná takmer žiadna turistická infraštruktúra a bez skúseného miestneho sprievodcu tu z bezpečnostných dôvodov neodporúčam ísť. Pláže sú ozaj nádherné, vody Indického oceána teplé, na potápanie však odporúčam využiť služby miestnych, morské prúdy bývajú na niektorých miestach ozaj zradné. Cenovo je Zanzibar pre nás po všetkých stránkach veľmi prijateľný, ak sa nerozhodnete stráviť pobyt v nejakom superpredraženom päťhviezdičkovom hoteli na severe ostrova. Ak ste ešte v Afrike na dobrodružnej ceste neboli, Zanzibar je možno ideálny na takú prvú, ozajstnú ochutnávku čierneho kontinentu.

Nielen biely piesok vie zaujať na zanzibarských plážach

Zanzibarské slnko je prudké, celý čas sa zodpovedne natieram krémom na opaľovanie. Až na posledný deň, kedy mám v pláne iba presun na letisko a odlet domov. Na letisku sa však pokazí skener na kontrolu batožiny a colníci všetko prehliadajú ručne. Rady pred kontrolou sú tak niekoľko stoviek metrov ešte pred letiskovou halou a kto nemá čiapku alebo krém na opaľovanie poruke, dopadne veľmi zle. Takže do lietadla nastupujem v tvári červený ako rak, ale spokojný s tým, že som opäť raz navštívil jedno nádherné miesto na našej planéte. Počas celej cesty späť cez Mombasu v Keni a Káhiru v Egypte mi do uší hrá skupina Queen a ja si spolu s Freddiem Mercurym, rodákom zo Zanzibaru, spievam pesničku "We Are The Champions".

Fotogaléria: