Bali - ostrov bohov a démonov

Predstavte si obrovskú krajinu, niekde v juhovýchodnej Ázii a Oceánii, ktorú tvorí 17 508 ostrovov, na ktorých žije štvrť miliardy ľudí. Tak toto je Indonézia. Štát, v ktorom sa hlási k islamu najviac ľudí na svete. Z tisícov ostrovov je však jeden malý úplne iný, odlišný históriou, kultúrou, architektúrou i náboženstvom. Na maličkom ostrove je údajne až okolo dvadsaťtisíc hidnuistických chrámov, aj preto sa nazýva ostrovom bohov a démonov. Vitajte na Bali.

Boris Filan v jednej zo svojich kníh píše, že Bali je najkrajší ostrov na svete. Niežeby som mu neveril, práve naopak, jeho cestopisy boli pre mňa inšpiráciou pre viaceré cesty. Ale ako sa hovorí, raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť, preto jeden májový podvečer po dlhom lete pristávam na letisku v Denpasare, v najväčšom meste ostrova. A už samotné letisko vypovedá o tom, že sme na mieste nezvyčajnom. Hoci je nové a moderné, stavitelia urobili všetko preto, aby aj táto stavba architektonicky zapadla medzi tisícky hinduistických chrámov. No to najdôležitejšie na letisku, nepríjemné pasové kontroly a colníci, ako ich poznáme z iných krajín, to tu neexistuje. Všetci úradníci sú usmiatí, pomáhajú pri vyplnení colných deklarácií a vybavení vstupných víz. Aké je to jednoduché, iba úsmev na tvári a už mi je táto krajina od prvých minút sympatická.

Chrám Ulun Danu Beratan

Bali je malý ostrov s rozmermi 153 x 112 km, nie je tak problém každé ráno vyraziť z jedného miesta do ktorejkoľvek časti ostrova. Preto sa rozhodnem, že si za základný tábor zvolím Kuta Beach – jednu z najslávnejších pláži sveta. Kuta žije 24 hodín denne, sú tu trhy, obchody, bary, reštaurácie, diskotéky, predlhá pláž Indického oceánu. Šialená doprava pripomína Bangkok alebo iné ázijské mesto a prevládajú v nej skútre, na ktorých sa veľakrát vezú traja či štyria ľudia. Pár dní pred mojim odchodom do Indonézie tu aj napriek protestom celého sveta popravili osem ľudí za predaj drog, z toho dvoch Austrálčanov. Preto sa zľaknem, keď mi chce na každom rohu predať nejaký miestny hašiš, kokaín, marihuanu, a to aj napriek tomu, že len pár metrov od nás stojí policajt. Razantne odmietnem, tak sa snaží ešte ponúknuť nejakú slečnu, viagru, či masáž. Utekám preč, no po pár metroch čaká podobný typek s presne rovnakou ponukou. A toto sa opakuje v Kute nonstop. Po pár hodinách sa ich naučíte úplne ignorovať a vychutnávať už len to všetko ostatné dobré, čo toto mesto ponúka. Kutu sa ozaj oplatí navštíviť.

Vstup na Kuta Beach - najslávnejšiu pláž Indonézie

Opakujem sa, Bali je malý ostrov, no sú na ňom tisícky miest, ktoré sa oplatí vidieť. Keď si pred odchodom robím plán cesty, na internete narazím na stránku, kde miestni ponúkajú sprievodcovské služby, a to dokonca v českom jazyku za veľmi prijateľné ceny. Napíšem im mail v slovenčine, a ozaj dostávam odpoveď v češtine. Dohodneme sa, že prvý deň po dlhej ceste si dám oddych na pláži a na druhý deň vyrážame na prieskum ostrova. V presne stanovený čas ma na recepcii hotela čaká mladý Balijčan, ktorý sa perfektnou češtinou predstaví ako Manik. Česky sa vraj naučil niekde v českej kuchyni na Bali. Nuž, načo by sme sa my mali učiť jazyky... Manik je ozaj dokonalý sprievodca, spoľahlivý, poctivý, má výborný zmysel pre humor a som rád, že som narazil niekde na opačnej strane Zemegule práve na neho. A určite nielen ja, získal si také sympatie najmä českých turistov, že ho tento rok na jar do Čiech i pozvali, kde v Prahe prebehlo stretnutie Manika s ľuďmi, ktorých sprevádzal. Manik, ďakujem aj ja. A vy, ak raz náhodou pôjdete na Bali, ozvite sa, dám kontakt na Manika, pošlem mu po vás pre neho nejaký darček. Alebo pôjdem radšej s vami?

Manik - môj miestny sprievodca. V pozadí ryžové políčka, ktoré sú na Bali najkrajšie na svete.

S Manikom v aute spoznávam Bali. Ryžové polia, ktoré sú na Bali najkrajšie na svete. Sopka Batur, ktorá každých pár rokov zasype ostrov čiernym popolom. Opičí les, hinduistické chrámy, vodné paláce, zasa chrámy, paláce... Je neskutočné, koľko nádhery dokázali ľudia postaviť na tak malom mieste. Každých pár minút zastávka a vždy nová pastva pre oči. Už viem, prečo je Bali ostrov bohov. A keď už nevládzeme, ideme na Babi guling - pečené prasiatko, ktoré je tu národné jedlo. Celé prasiatko sa pečie v zemi niekoľko hodín a potom sa podáva s ázijskou zeleninou. Chutí to úplne inak ako u nás, je to ale vynikajúce. Ak sa nám nechce vrátiť sa večer do Kuty, zostávame spať niekde vo vnútrozemí, aby sme skoro ráno mohli vyraziť za novými dobrodružstvami. A ak sa mi chrámy a ryžové polia už zunujú, Manik ma vždy zavezie na nejakú nádhernú plážičku, kde si vychutnávam more a nejaký ten miešaný drink. Život na Bali je pre mňa aspoň na pár dní jedna veľká rozprávka.

Usmiatí Balijčania v bielom - až neskôr som sa dozvedel, že som bol na pohrebe...

Ste milovníci kávy? Cibetková káva patrí medzi najlepšie na svete. Teda, ak vás od jej ochutnávky neodradí postup prípravy. Cibetka je malé zvieratko, vzhľadom niečo medzi mačkou a potkanom. Cez deň spí, ale v noci poctivo vyhľadáva kávové zrniečka. Zje iba tie najkvalitnejšie, ktoré tak prejdú jej tráviacim traktom a až keď ich vykaká, pražia sa, melú a robí sa z nich káva. Doma bežne vypijem jednu - dve kávy, no tu ich servírujú a popíjajú s vami nádherné balijské krásky, a tak prvý deň vypijem asi desať a prvú noc nespím. Ešte šťastie, že v Kute v noci nikto nespí a dospáva sa na druhý deň na pláži.

Nielen cibetkovú, ale aj množstvo iných vynikajúcich káv a čajov si môžete vychutnať na Bali

Už som spomínal, že na Bali je okolo dvadsaťtisíc chrámov, v ktorých sídlia ich bohovia. Ale kde sú démoni? Pýtam sa Manika a on mi ukazuje strom omotaný šachovnicovou látkou. Takto označené sídlo démona nájdete na každej ulici, pred každým domom či obchodom. Aby bol démon uspokojený a nevzal z domu šťastie a blahobyt, domáci mu prinášajú každý deň malú obetku – ručne robenú misu z banánového listu, naplnenú farebnými kvetmi, kúskom ryže, sušienkou, kávou, pridať môžete aj mincu či cigaretku. Bohovia a démoni tak na Bali žijú spolu v súlade. Ale aj ľudia. Indonézia je moslimská, Bali hinduistické, turisti sú kresťania, všetci sú však k sebe maximálne tolerantní.

Šachovnicová látka na strome upozorňuje na to, že v ňom sídli démon

Som už presýtený chrámami a palácmi, no jeden ešte musím navštíviť. Ulun Danu Beratan, chrám bohyne plodnosti na vode, je ikona Bali. Dal ho postaviť kráľ z Mengwi v roku 1633. Nájdete ho zobrazený takmer na každej pohľadnici a na titulných stranách turistických sprievodcov a chce ho vidieť každý návštevník ostrova. Bojím sa navštevovať takéto miesta, pretože na obrázkoch vyzerajú dokonale, no po príchode na ne môžete zažiť nemilé prekvapenie. Ulun Danu Beratan však nesklamal, je to nádherné miesto, oáza pokoja. Vychutnám si ho však iba pár minút, pretože ma zaujme niečo oveľa krajšie. Kde inde by sa mali konať svadby ako v chráme bohyne plodnosti. A tak zrazu zistím, že okolo mňa je množstvo svadobníkov a nádherných balijských neviest. Jedna z neviest v bielom ku mne pribehne a poprosí ma, či by sa so mnou mohla odfotiť, pre šťastie. Nuž, radi fotíme exotiku, ale tu som pre miestnych exot ja. Všetci svadobčania nás cvakajú fotoaparátmi a mobilmi, ale aj ja by som chcel s ňou fotku. A jediný, kto nefotí a má prázdne ruky, je ženích. Podávam mu preto môj fotoaparát. Zjavne sa mu nepáči, že sa už túlim k jeho milovanej, pohľadom sa ma snaží prebodnúť, ale potom sa prejaví jeho pravá balijská povaha a síce nerád, ale predsa len sa na mňa aj usmeje. Ja už ale utekám preč, pretože aj ďalšie nevesty sa chcú so mnou fotiť. A nie je ich málo. Ešte by ma niektorá náhodou ulovila...

Na balijskej svadbe

Po viacerých dňoch na cestách som opäť na pláži a oddychujem. Pokojnú idylku iba občas narušujú rôzni priekupníci, ktorí sa snažia na vás zarobiť predajom nejakého suveníru. Medzi nimi je aj zopár maliarov s obrazmi najznámejších balijských chrámov či ryžových políčok. Občas nejaký obraz pozriem, no väčšinou ich ignorujem, pretože je ťažké sa ich potom zbaviť. Jeden maliar ma však zaujal. Ani nie tak svojimi obrazmi, skôr charizmou. Starší usmiaty pán v klobúku s fúzkami sa milo pozdraví a hodí nejakú vtipnú vetu. Obraz nechce predať za každú cenu, no vyžíva sa v rozprávaní o tom, čo na ňom je ako ho namaľoval. Je mi sympatický, preto sa rozhodnem, že jeden gýčový obraz kúpim. Ale až nabudúce, pretože nemám pri sebe 20 dolárov. On mi však obraz zroluje a dáva mi ho do rúk s tým, že mu dám peniaze zajtra. Vysvetľujem mu, že zajtra som na ďalšom výlete po ostrove, no jemu to nevadí a dôverčivo mi necháva obraz, veď mu môžem dať peniaze pozajtra. Napadá ma, že čo keby som sa už na pláž nevrátil a napríklad zajtra letel domov? Pozerám na starčeka, on sa na mňa opäť milo usmeje a je mi to jasné. Tohto človiečika by nemal nikto srdce oklamať. Pozajtra ho na lehátku pod dáždnikom čakám na pláži s peniazmi. Čakám celý deň, je už večer a starček neprichádza. A na druhý deň sa to opakuje. Potom opäť cestujem po ostrove a na pláž sa dostávam až posledný deň pred odletom. Poteším sa, keď zbadám starčeka s obrazmi medzi ľuďmi. Pýtam sa ho, kde bol, veď skoro nedostal svoje peniaze za obraz. Starček sa iba usmial a hovorí mi: „Bol som tu oba dni, no ty si spal, nechcel som ťa budiť.“ Mal som slzu na krajíčku oka, takto si chcem pamätať ostrov Bali a ich ľudí.

Jeden z obrazov tohto sympatického pána zdobí doma moju obývačku

Ešte váhate s návštevou Bali? Čo potrebujete na cestu? Znalosť jazyka nie, dohovoríte sa česky. Peniaze? Budem porovnávať s Chorvátskom, pretože Chorvátsko je nám blízke, aj ja som bol v tejto krajine viackrát a mám túto krajinu rád. Autom sa do Chorvátska dostaneme za niekoľko hodín. Na Bali je to lietadlom najskôr nejakých šesť hodín napríklad do Dubaja alebo Kataru a potom ešte desať – jedenásť hodín do Denpasaru. Ja som letel na Bali spoločnosťou Qatar Airways. Je to špičková letecká spoločnosť, vynikajúce jedlo a pitie počas letu, i prestup v supermodernom letisku v Katare je zážitok. Ak si mám vybrať 12 hodín šoférovania do Chorvátska alebo 16 hodín v lietadle s pohárikom kvalitnej whisky v ruke, u mňa vyhráva lietadlo. Letenka je najväčšia položka v rozpočte výletu na Bali. Za akciovú spiatočnú letenku v hlavnej sezóne som zaplatil 535 EUR. Ubytovanie na 13 nocí v luxusnom novom štvorhviezdičkovom hoteli s bazénom blízko pláže v Kute ma vyšlo 270 EUR za dôjložkovú izbu, čiže ak idete dvaja, je to 135 EUR na osobu za takmer dva týždne, asi 10 EUR za noc. Opäť porovnáme s Chorvátskom, kde ale chodíme väčšinou do rodinných domčekov, no skúste si tam zaplatiť 4* hotel, dovolenka zrazu vyskočí do astronomických čísel. Strava a nápoje na Bali sú omnoho lacnejšie ako u nás. Vstupy do chrámov a pamiatok od 10 do 30 tisíc rupií. Pri kurze 1:15 000 je to 0,75 – 2 EUR. Keď to teda zhrniem, ak nerátam letenku, dva dobrodružné týždne pobytu na nádhernom exotickom ostrove vás v konečnom dôsledku vyjdú lacnejšie ako dva všedné týždne doma.

Batu Bolong - chrám na mori

Je Bali najkrajší ostrov na svete? Pre mňa je každá nová krajina niečím výnimočná a zaujímavá, na toto preto neviem odpovedať. Vždy si však pri návrate z ciest domov kladiem otázku, či by som v tej či onej krajine dokázal aj dlhodobo žiť. A iba málokedy je odpoveď áno. Bali je jedno z mála miest na svete, kde si to viem ozaj predstaviť.

Fotogaléria:

Balijská kráska

V opičom lese v Ubude je potrebné dávať si pozor na osobné veci

Brigáda na ryžovom poli

V pozadí sopka Agung

Jeden z mnohých balijských chrámov

Vodný palác

Medzi Balijčanmi

Ďalší vodný palác. Ak mal vládca Bali napríklad štyri ženy, pre každú musel vybudovať palác.

Výrobca morskej soli

Na Kuta Beach si kľudne môžte zajazdiť i na koni

Pod fikusom

Balijský chlapček

Taman Ayun - jeden z najstarších chrámov na Bali