Na obálke knižného sprievodcu o Srí Lanke z edície Lonely Planet je fotka rybárov, ktorý číhajú na svoj úlovok na koloch zabitých pri pobrežných vodách Indického oceánu. Za týmto obrázkom sa vydávam na juh ostrova, kde miestne pláže patria k tým najkrajším na svete. V roku 2004 sa deň po Vianociach týmito končinami prehnala obrovská vlna tsunami, ktorá brala so sebou všetko. O jej ničivých dopadoch nachádzam dôkazy všade aj počas mojej cesty, a to aj napriek tomu, že od tejto tragédie uplynulo už 11 rokov. Strach z ďalšej vlny tsunami majú hlavne turisti, preto sú hotelové izby rezervované najmä vo vyšších poschodiach. A sú aj podstatne drahšie. Skúste hádať, kde som skončil ja... Samozrejme, na najlacnejšom prízemí. Ale tieto izby majú aj svoje výhody. Keďže boli vodou zničené, sú úplne vynovené. Nové kúpeľne, nové omietky a maľby, nový nábytok. Tsunami pripomína iba čiarka na stene pod stropom, vraj až potiaľ siahala voda počas prírodnej katastrofy. Prvá noc v posteli pod tou čiarkou bola trošku "napätá", ale iba prvé minúty, pretože šumenie Indického oceánu má uspávacie účinky podstatne vyššie ako naše sčítavanie ovečiek. Ráno vstávam síce dosť skoro, aby som videl rybárov na koloch, ale dosť pozde na to, aby som ich tam ešte zastihol. Rybári musia svoje úlovky nielen chytiť do východu slnka, ale ich aj dovtedy predať, pretože slnko okamžite rybie úlovky znehodnocuje a niečo ako ľad a chladničky, to tu ešte nedorazilo. Na rannej prechádzke sa dostávam do rybárskej dedinky, kde obdivujem ranné úlovky. Zaujme ma aj maličká chatrč, kde miestny maliar predáva svoje gýčové obrazy. Maľuje ich na podlahe, pretože má amputované obidve nohy. O domácnosť sa stará jeho manželka a okolo nich pobehuje kŕdeľ ich detí. Veľmi milo ma privítajú, ponúknu čajom, deti po mne veselo skáču, pretože v ich domčeku som ja pre nich "exot". Nič mi násilne nenúkajú na predaj, aj preto sa medzi nimi cítim ozaj veľmi príjemne. Pýtam sa maliara, či je pre neho veľmi ťažké žiť tu s jeho hendikepom. On sa iba usmeje, rukou mi ukáže na oceán, manželku a jeho deti a povie, že je šťastný. Sú to okamihy, kedy si človek uvedomí, že by mal byť oveľa vďačnejší za všetko čo má. Od maliara kupujem jeden obraz, ktorý mi doma v obývačke nebude pripomínať iba rybárov na Srí Lanke, ale najmä túto úžasnú rodinku.
 |
| Pláže Srí Lanky patria k najkrajším na svete |
 |
Tento obraz rybárov na koloch bude so mnou cestovať domov
|
Po pár dňoch relaxu na plážach odchádzam na prvú výpravu do vnútrozemia ostrova. Doprava na Srí Lanke je šialená, cesty rozbité, niektoré presuny tak trvajú celú večnosť. Srí Lanka je preľudnená, preto okolo hlavných ciest neexistuje niečo ako u nás, že ste chvíľu v dedinke, potom polia a lesy mimo zastavaných plôch... Na Srí Lanke všadiaľ okolo hlavných cestných ťahov žijú ľudia, väčšinou v ozaj v tých najskromnejších a najprimitívnejších podmienkach. Po dlhých hodinách prichádzam na miesto, ktoré sa nazýva Sigiriya. Palácový komplex na obrovskej skale, ktorý vznikol už v 5. storočí a v roku 1982 bol zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO. V polovici skaly je vytesaná brána obrovských rozmerov v tvare leva. Pred pár rokmi sa z kamenného leva odlomila časť nosa, skalný úlomok mal niekoľko ton a iba zázrakom nikoho nezabil. Na vrchol Sigiriye sa dnes dostanete po strmých schodoch zo železného lešenia, ak máte z výšok strach, výstup nie je nič príjemné. Ak to ale zvládnete, na vrchole skaly budete v prvom rade odmenení nádherným výhľadom na široké okolie. A vidieť pozostatky kamenného paláca a záhrad v tej výške, to je zážitok porovnateľný napríklad s legendárnym Machu Picchu v Peru. Celá Srí Lanka je nádherná, pre mňa to najlepšie z ostrova zostane navždy Sigiriya, ak sa raz na Srí Lanku vyberiete, nemiňte toto miesto, neoľutujete.
 |
| Sigiriya (geologyrocks.tumblr.com) |
 |
| Výstup na Sigiriyu po strmom lešení |
Budhizmus je hlavným náboženstvom Srí Lanky. Obrovské sochy Budhu vás doprevádzajú po všetkých kútoch ostrova. Jeden z najkrajších je Budha pred Zlatým chrámom v meste Dambulla. Ale ten je iba vstupnou bránou do jaskynného mesta, ktoré je tvorené podzemnými chrámami vyzdobenými tak, že sa vám až nechce veriť, že ste v jaskyni. Stretávam sa i s budhistickými mníchmi, ktorí sa snažia žiť ozaj cnostným životom a veľakrát ma presvedčili aj o svojej inteligencii a prehľade. Pretože keď na Srí Lanke niekomu poviete, že ste zo Slovenska, tak určite ani netuší čo to je za krajinu, Ak spomeniete Československo, iba hŕstka miestnych sa vedela aspoň trošku zorientovať. No keď som sa zmienil o našej krajine nejakému budhistickému mníchovi, okamžite reagoval, že Bratislava je naše hlavné mesto, že sme spolu roky žili s Čechmi, dokonca viacerí vedeli o udalostiach z roku 1968 a jeden ma prekvapil i vyslovením mena Alexander Dubček. Okrem budhistov žijú na Srí Lanke aj hinduisti, moslimi a asi desať percent populácie sú kresťania. Nikdy nezabudnem na katolícky kostol v mestečku Negombo, kde Saleziáni robili s chudobnými deťmi obrovský kus obdivuhodnej práce. Keď som sa dozvedel, že počas Veľkej noci v roku 2019 tento kostol odpálili miestni džihádisti ako odvetu za útoky na mešitu na Novom Zélande, mal som ozaj slzy v očiach. Prešiel som už hodný kus sveta, preto ma nikto nepresvedčí, že ľudia sa delia na dobrých a zlých podľa vierovyznania. Útoky na Srí Lanke či Novom Zélande sú vždy iba dielom hŕstky pomätencov, väčšinou však na ne doplácajú tí najnevinnejší...
 |
|
 |
| Zlatý Budha a vstup do jaskynných chrámov v meste Dambulla |
Čo vás napadne ako prvé, keď počujete slová "Srí Lanka"? Pred cestou som si tento ostrov spájal hlavne so slonmi, preto by som bol veľmi sklamaný, keby tu som žiadneho nevidel. Ale nemusel som sa obávať. Hneď prvého som stretol už na ceste z letiska. A keď hovorím na ceste, myslím to doslova, veselo si kráčal sám po hlavnom ťahu do hlavného mesta, v čase dopravnej špičky. Ak vám niekto bude tvrdiť, že najkrajší pohľad na svet je zo sedla koňa, tak asi ešte nesedel na slonovi. Je to obrovské zviera. Na Srí Lanke ešte žije hojná populácia divokých slonov indických a občas sa stáva, že divoké stádo rozdupe aj celé dedinky z chatrčí. Aj preto pomerne často vídavam ľudské obydlia na stromoch. Africké slony sú na rozdiel od indických väčšie a nedajú sa skrotiť. Tie skrotené na Srí Lanke sú často krát ľudskými pomocníkmi, ako u nás kôň, či v minulosti vôl. Na jedného skroteného mi pomáhajú miestni vystúpiť a nasadnúť. Lepšie povedané, na jednu, pretože mojim "tátošom" je 32-ročná slonia dáma s menom Rani. Keď sa so mnou pohla, mal som obrovský strach, pretože ak by som spadol z jej chrbta, z tej výšky by som si pravdepodobne dolámal väzy a ak by ešte na mňa stupila... Rani kráčala so mnou sama voľne, nebola nijako uviazaná, pred nami kráčal vodca, takzvaný mahut, s drevenou palicou v ruke. Keď sme sa s Rani pohli, kričal som na neho, či ju radšej nechytí. No on sa ma so smiechom iba spýtal, či si myslím, že by ju udržal... Ale Rani bola ozaj veľmi pokojná a opatrná a určite sa zabávala na tom, ako tečie zo mňa pot strachu aj po jej bokoch.
 |
| 32-ročná slonia krásavica Rani |
Bohužiaľ, aj slony patria na našej planéte medzi tie veľké tvory, ktorých počty človek poriadne zdecimoval. Výnimkou nie je ani Srí Lanka. Treba iba veriť, že sa toto nádherné zviera na ostrove podarí zachrániť, pretože slony sú aj dnes obľúbeným terčom či už pytliakov, alebo aj miestnych ľudí, ktorí sa boja zničenia príbytkov a úrody. Ak z nejakého dôvodu zahynie dospelá slonia matka vo voľnej prírode, maličké sloníča má len malé šance na prežitie. Preto v dedinke Pinnawala vznikol ozaj jedinečný projekt - sirotinec pre osirelé slonie mláďatá. Sirotinec bol založený v roku 1975 a počas mojej návštevy v roku 2015 tu žilo už 97 slonov z troch generácií. Vidieť poskakujúce veselé slonie mláďatko je nádherný pocit, ale ich ľudskí ošetrovatelia vás okamžite varujú, aby ste sa do hrátok s nimi nijako nezapájali. Ublížiť vám určite nechcú, ale aj to najmenšie má cez sto kilo a ak vám nechtiac skočí na nohu, mohlo by to mať fatálne následky. Samozrejme, prevádzka obrovského sirotinca s takmer sto slonmi, rozprestierajúceho sa na 25 hektároch, stojí nemalé finančné prostriedky. A tú dôležitú úlohu zohrávajú práve turisti, ktorí za toto divadlo vďačne zaplatia, pretože ide ozaj o dobrú vec. Na sirotinec prispejete už pri kúpe vstupenky, no sú i ďalšie možnosti pomoci. Napríklad zakúpením fľaše mlieka s cumlíkom, ktorou potom môžte za asistencie mahutov slonie mláďatá kŕmiť. Obrovský zážitok hlavne pre malé detí. Počas mojej návštevy tu čerstvo pribudlo jedno slonie dievčatko, takže sa naskytla možnosť ho symbolicky "adoptovať" a dať mu meno. Neváhal som a ani neľutoval pomerne vysoký poplatok, chcel som prispieť tomuto zariadeniu. V Pinnawale som bol 20. februára, podľa nášho kalendára oslavuje Lívia, toto meno vpisujeme do slonieho krstného listu. Večer posielam domov SMS kamarátke s rovnakým menom, že som pri príležitosti jej menín adoptoval slona a pomenoval podľa nej. Viem si živo predstaviť, čo si asi myslela o mojom duševnom zdraví... Ale vy, ak raz pôjdete do Pinnawaly, možno tam uvidíte aj sloniu Líviu, už bude určite veľká slečna. A možno ani nie, ktovie koľko ďalších turistov tam ešte skešovali, aby to sloníča mohli pomenovať. To mi však vôbec nevadí, teší ma pocit, že som prispel na dobrú vec.
 |
| V sloniom sirotinci dnes žije okolo stovky slonov |
 |
| Kŕmenie malých sloníčat je tu obrovská atrakcia |
Traduje sa, že po smrti Budhu v roku 543 p.n.l. bolo jeho telo spopolnené a z pohrebnej hranice boli vytiahnuté štyri Budhové zuby. Tri zuby sa dostali do iných svetov a jeden zostal vo svete našom. Práve tento zub v 4. storočí doniesli budhisti na Srí Lanku, ukrytý vo vlasoch indickej princeznej Orissan. Údajne pravý Budhov zub je dnes uložený v meste Kandy. Ani chrám Budhovho zubu sa v minulosti nevyhol teroristickým útokom. V roku 1998 členovia organizácie Tamilskí tigri naložili nákladné auto bombami, prerazili hlavnú bránu, auto odpálili a značne poškodili budhistickú svätyňu. Musela to byť poriadna rana, pretože prichádzam do chrámu 17 rokov po tomto útoku, všadiaľ vidím lešenia a chrám sa ešte stále opravuje. Bezpečnostné opatrenia pri vstupe do chrámu sú dnes veľmi prísne a dali by sa porovnať s tými na letiskách. Ale dnu je ozaj "božský" pokoj. Celý priestor dýcha kvetinovými darmi a typickými voňavými tyčinkami. Je zaujímavé sledovať správanie sa budhistov. Každý sa usmieva, správa sa k ostatným maximálne zdvorilo, nikto sa nikde neponáhľa, niečo ako naša tlačenica - to tú nepoznajú. Budhov zub nakoniec nevidím, pretože ho vystavujú iba pri výnimočných príležitostiach. A je vôbec otázne, či je ten zub pravý. V minulosti bol totiž viackrát ukradnutý a prinavrátený, takže o jeho pravosti majú pochybnosti aj historici. Ďalší vedci tvrdia, že zub vôbec nepatrí človeku, pretože je na to príliš veľký. Budhisti však veria v jeho pravosť. A ja? Podľa mňa náboženstvá nie sú o relikviách, ale o ľuďoch a o ich "vnútre". A aj keď nie som budhista, z chrámu Budhovho zubu som si určite niečo malé v tom svojom vnútri odniesol.
 |
| V chráme Budhovho zubu |
Ďalšie dni na Srí Lanke spoznávam miestnu kultúru, vychutnávam si poriadne pikantné, ale výborné jedlá, popíjam miestny čaj, ktorý patrí medzi najlepšie na svete. Krajina zápasí s mnohými problémami, veď ešte v rokoch 1983 - 2009 tu zúrila krvavá občianska vojna. Po počiatočnom "kultúrnom šoku" si však veľmi rýchlo na správanie sa miestnych ľudí zvykám a cítim sa medzi nimi ako doma. Ich život nie je ľahký, no dostali do vienka nádherný kus našej planéty. Je zaujímavé, že aj napriek obrovskej chudobe nepodliehajú naším civilizačným chorobám, počet ľudí s rakovinou je tu jeden z najnižších na svete. Tunajší ľudia majú dokonale biele zuby bez kazov... Aj tieto veci na Srí Lanke dnes skúma čoraz viac odborníkov a snažia sa prísť záhade na koreň. Je to stravou? Podnebím? Sú za tým koreniny? Náboženstvo? Ani mne sa to nepodarilo zistiť. Ale ak sa raz naskytne možnosť, určite sa ešte na Srí Lanku vrátim.
Fotogaléria:
 |
| Budhov oltár |
 |
| Kvetinové dary pre Budhu musia byť každý deň |
 |
| Slon je bežný účastník cestnej premávky na Srí Lanke |
 |
| Ženičky na čajových poliach musia pracovať ozaj tvrdo... |
 |
| Koruna stromov posiata obrovskými netopiermi |
 |
| Tuk-tuk, najbežnejší dopravný prostriedok na Srí Lanke |
 |
| Za mnou kostra zo slona, v ruke držím sloní zub |
 |
| Trhy s tropickým ovocím |
 |
| Na Srí Lanke žije okolo 80 druhov hadov, no vraj "iba" 5 je pre človeka smrteľne jedovatých... |
 |
| Kamenné záhrady pod Sigiriyou |
 |
| Výstup na Sigiriyu po lešení cez sochu leva vytesanú do skaly |
 |
| Chrám Budhovho zubu v meste Kandy |
 |
| Západ slnka na nádherných plážach Srí Lanky |
Komentáre
Zverejnenie komentára