Národné parky, rezervácie a ochrana prírody vo svete

Svet sa strašne rýchlo mení. V roku 1800 žila na Zemi necelá jedna miliarda ľudí, dnes už je to okolo 7,75 miliardy... Kým do roku 2011 bývala väčšina ľudí na vidieku, od tohto dátumu už žije viac ako polovica ľudstva v mestách. Žijeme v dobe, kedy si už kladieme otázku, či je pri takomto trende ešte vôbec možné zachovať prírodné krásy našej planéty. Ja som mal v živote to šťastie, že som v nádhernej prírode vyrastal, prírodu študoval, v prírode pracoval, ale mal aj možnosť spoznávať prírodu na piatich kontinentoch sveta. Návšteva národných parkov, rezervácií a prírodných zaujímavostí je vždy pre mňa veľkým sviatkom. Opísať všetky nie je možné v jednom článku, to je na jednu poriadne hrubú knihu. Pozývam preto na malú prechádzku tými, ktoré ma nejakým zaujímavým spôsobom oslovili. 

Národný park Torres del Paine (Čile)

Prečo začínam v Čile? Jedna z najväčších faciek, akú prírode dávame, sú plasty. Nie je to nijak ružové ani u nás, ale keď cestujete po chudobnejších exotických krajinách po svete, zistíte, že mnohé sú doslova zaplavené plastovými fľašami a iným plastovým odpadom. Nie je to vina miestnych ľudí. To my, ľudia z "vyspelého" sveta, sme im to doniesli a nenaučili ich s plastami zodpovedne zaobchádzať. Ako by sme mohli, veď ešte donedávna sme to ani my poriadne nevedeli a mnohí ani dnes ešte nevedia. Prekvapilo ma preto, keď som prišiel do Čile, že tam v obchodoch nepredávali plastové tašky. Týmto si ma ihneď táto krajina získala ešte skôr, ako som mal možnosť vidieť jej prírodné krásy. Roky sa u nás politici handrkujú o tom, ako sa plastové fľaše dajú či nedajú zálohovať. Dajú sa, stačí pozrieť do Chorvátska a ďalších 9 krajín v Európe.
Patagónia je jeden z najdrsnejších kútov našej planéty, ale aj jeden z najkrajších. Národný park Torres del Paine bol v roku 1978 vyhlásený za biosférickú rezerváciu UNESCO. Organizácia národného parku je na ozaj vysokej úrovni. Za vstup do parku zaplatíte, dostanete však mapu, pokyny k správaniu sa a vrecia na odpad, ktorý je potrebné so sebou doniesť späť. Ak ste početnejšia skupina, bude vás sprevádzať miestny sprievodca, čím sa podporuje aj zamestnanosť v regióne. Ak vám bude priať počasie a neodfúkne vás silný nárazový vietor, môžte si užívať jedinečné treky a nádhernú panenskú prírodu.

Torres del Paine

Rezervácia Anja (Madagaskar)

Vzhľadom na jedinečnosť fauny a flóry je Madagaskar prírodovedcami považovaný za ôsmy svetadiel. Štvrtý najväčší ostrov sveta však zápasí s obrovskou chudobou, čo sa bohužiaľ odráža aj na ochrane prírody. Ak čítate o Madagaskare, že je to "zelený ostrov", dnes je už iba približne 30 % územia pokryté lesmi (pre porovnanie, lesnatosť Slovenska je 42 %). Je ťažké presviedčať domácich, aby nelovili vzácne zvieratá, nevypaľovali trávnaté porasty, neťažili drevo, keď každý deň bojujú o svoje prežitie a prežitie ich malých detí. Takto nejak mi to vysvetlil jeden zo strážcov prírodnej rezervácie Anja, keď som sa ho pýtal, či miestni lovia aj vzácne lemury. Lovia, nemajú na výber. Boj o záchranu prírody preto na Madagaskare musí začať bojom proti hladu a chudobe. My sa nemôžme tváriť, že sa nás to netýka. Kým na Madagaskar neprišiel biely človek, žili tu ľudia v súlade s prírodou...

Rezervácia Anja je na ploche približne 30 hektárov kráľovstvom pruhovaného lemura kata, akéhosi symbolu Madagaskaru. V rezervácii je však možné vidieť aj množstvo vzácnych a pestrofarebných chameleónov a iných vzácnych živočíchov. To všetko je umiestnené do nádherných skalných formácií, čo len umocňuje zážitok z návštevy chráneného areálu.

Rodinka lemura kata

Národný park Tongariro (Nový Zéland)

V jednom dokumente na programe National Gepgraphic som s pozornosťou vypočul informáciu, že Nový Zéland je jedna veľká biosférická rezervácia. A tam som aj pochopil, čo v skutočnosti biosférická rezervácia je. V biosférickej rezervácii hrá človek významnú úlohu a je aktívny. Aj preto pri počte obyvateľov 4,5 milióna chovajú okolo 30 miliónov oviec a vyprodukujú neskutočné množstvo mlieka, syra, vlny. Zarazilo ma, keď som na Severnom ostrove videl holorub v borovicových porastoch. Na moju otázku, či to môžu, iba nechápavo krútili hlavou, veď ako inak sa dajú pestovať borovicové porasty. Používajú neskutočné množstvo chémie na ničenie nepôvodných hrabošov a hlodavcov, pretože podľa vedeckých výskumov by im ináč vyničili takmer celú populáciu vzácneho vtáka kiwi. Ale o tomto všetkom rozhodujú vedci a odborníci, ktorých politici plne rešpektujú. Preto to na Novom Zélande skutočne funguje. U nás sme často svedkami rozhodovania nekompetentných politikov, ktorí sa rozhodujú na základe verejnej mienky ovplyvnenej skupinami fanatikov. A potom sa iba pozeráme na rozpad vzácnych ekosystémov a hľadáme vinníkov. Netreba nič nové vymýšľať, stačí sa učiť od tých, ktorí to vedia. Na Novom Zélande to vedia, preto je to jedno z najlepších miest pre život na našej planéte.

Prírodné krásy môžu mať rôzne podoby. Tongariro je najstarší park na Novom Zélande. Zahŕňa rad činných sopiek, z ktorých dve (Ngauruhoe a Ruapehu) patria medzi najaktívnejšie na svete. V parku sa taktiež nachádza viacero posvätných maorských miest. Aj tu je vidieť, že ak je národný park manažovaný vysoko profesionálne, nie je problém zachovať prírodné krásy, ktoré môžu obdivovať tisícky ľudí s využitím dokonale vybudovanej turistickej infraštruktúry. 

 

Sopečné jazerá v NP Tongariro

Kaňon Colca (Peru)

Kaňon Colca je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najhlbšie údolie sveta. Pre porovnanie, slávny Grand Canyon v USA je na ôsmom mieste. Rieka Colca vytvorila úžasné divadlo v sopečných tufoch, do ktorých Inkovia vybudovali nádherné terasovité políčka s dokonalým zavlažovacím systémom. V strmých skalách ešte aj dnes vidieť starobylé indiánske chodníky. A ponad toto sa majestátne vznáša kondor veľký, jeden z najväčších lietajúcich vtákov sveta. Toto všetko je možné najlepšie pozorovať z vyhliadky Cruz del Condor, kde navyše atmosféru zdokonaľujú Inkovia v typických krojoch a s ozdobenými lamami. Verte mi, Peru - to nie je iba Machu Picchu. 

Údolie Colca

Národný park Jozani Chwaka Bay (Zanzibar)

Pomenovanie Zanzibar patrí dvom maličkým ostrovom v Indickom oceáne na východe Afriky, patriacim Tanzánii. Na Zanzibare nájdete ozaj dokonalé biele pieskové pláže, ale aj viaceré prírodné zaujímavosti. V minulosti sa tu napríklad v hojnom počte nachádzal zanzibarský leopard. Lenže potom prišli na ostrov kolonizátori, väčšinu lesov vyrúbali, aby tu mohli pestovať vanilku a iné koreniny. Leopard tak začal strácať svoj prirodzený úkryt i zdroj potravy. Preto začal loviť inde - na poliach sa opakovali prípady, kedy sa jeho korisťov stávali najmä malé deti. Vláda Tanzánie preto nariadila jeho odstrel, čo sa stretlo s veľkým odporom ochranárskych organizácií na celom svete. Ale domáci to chápali úplne inak. Bieli ľudia im najskôr zničili lesy, a teraz ako potravu podávajú leopardom to najvzácnejšie - ich deti. Prosím vás, neodsudzujte ma, nie som za odstrel leoparda, iba sa snažím vžiť do situácie tých chudobných ľudí. Ktorý rodič by dal zožrať svoje decko divokej šelme? Dobre sa nám diktuje, ako chrániť africkú prírodu z bezpečia našich domovov, ale svet nie je čiernobiely...

Jozani Chwaka Bay je jediný národný park Zanzibaru, v ktorom môžte vidieť viacero biotopov - bažinatý les, buš, či mangrovníkový les. Žijú tu napríklad čierne a sivé opice, bušné prasiatka, niekoľko druhov antilop, chameleónov a veľa vtákov. Ale najväčšia hviezda parku je Guaréza červená zanzibarská, zvláštny a endemický druh makakovitej opice. Prítomnosť ľudí jej na rozdiel od čiernych a sivých opičích príbuzných vôbec nevadí, práve naopak, mal som miestami pocit, že si fotografovanie doslova užívajú.

 

Guaréza červená zanzibarská

Bajkalské jazero (Rusko) 

Bajkalské jazero je zo všetkých pohľadov "naj". Najväčšie, najstaršie, najhlbšie, najčistejšie... Je 636 km dlhé a 80 km široké, s maximálnou hĺbkou 1637 metrov. Do Bajkalského jazera sa vlieva 336 riek, vyteká z neho iba jedna, Angara. Je v ňom viac ako 20 % všetkej sladkej vody na Zemi. Toľko vody, že ak by v tomto okamihu prestala do Bajkalu pritekať voda, trvalo by 387 rokov, kým by Angarou vytiekla posledná kvapka. Voda je priehľadná do hĺbky 40 metrov a tak čistá, že ju bez najmenších obáv môžte priamo z jazera piť. Cez Sibír som cestoval vlakom štyri dni a štyri noci. Čudoval som sa, prečo je vôbec taká nehostinná krajina pre Rusov dôležitá. Na Bajkale som to pochopil. Ak sa raz z našej planéty vyparí všetká voda, tie posledné kvapky budú na Bajkale a bude to strategicky najdôležitejšie miesto na svete.

Bajkalské Jazero

Pinnawala (Srí Lanka)

Srí Lanka si určite zaslúži miesto v tomto článku, pretože tu bola vyhlásená vôbec prvá rezervácia na svete, a to už v 3. storočí pred naším letopočtom kráľom Devanampiyom. Neskôr mala rezerváciu každá provincia v kráľovstve Kandy, kde všetky zvieratá i rastliny mali byť ponechané v kľude a zabitie znamenalo veľký prehrešok voči budhistickej viere. Takéto územia sa nazývali "zakázané lesy" a o ich ochranu sa starali špeciálni úradníci. Najťažším prehreškom vždy bolo zabitie slona. A potom - už známa pesnička - prišli kolonizátori, začali poľovať pre zábavu na zver, miesto lesov vznikali čajové plantáže...

Na Srí Lanke ešte žije hojná populácia divokých slonov indických, ale aj tu patria medzi ohrozené živočíchy. Treba iba veriť, že sa toto nádherné zviera na ostrove podarí zachrániť, pretože slony sú aj dnes obľúbeným terčom či už pytliakov, alebo aj miestnych ľudí, ktorí sa boja zničenia príbytkov a úrody. Ak z nejakého dôvodu zahynie dospelá slonia matka vo voľnej prírode, maličké sloníča má len malé šance na prežitie. Preto v dedinke Pinnawala vznikol ozaj jedinečný projekt - sirotinec pre osirelé slonie mláďatá. Sirotinec bol založený v roku 1975 a počas mojej návštevy v roku 2015 tu žilo už 97 slonov z troch generácií. Ušľachtilá myšlienka, ktorá si od nás zaslúži palec nahor.

 

Zachránené slony v sloniom sirotinci Pinnawala

Národný park Terelj (Mongolsko)

Mongolsko je obrovská krajina, ale drsná a nehostinná, že na tak rozľahlom území tu žije iba doslova hŕstka ľudí. Aj preto rozprávať o národných parkoch v Mongolsku je podľa mňa trošku smiešne, pretože okrem hlavného mesta Ulánbátar je skoro všetko panenská príroda. Platí to aj o Národnom parku Terelj, ktorého väčšina je nezastavaná a neprístupná. Iba v malej časti na juhu nájdeme pomerne slabo vybudovanú infraštruktúru pre turistov, ktorí si môžu vyskúšať jazdu na koníkoch či nocľah v tradičnej jurte. Čo je pre mňa najväčším zážitkom z Mongolska? Nikde inde na svete som nevidel tak jasnú oblohu a nikde inde som nezažil také ticho v noci ako v mongolských stepiach. Sme obklopení obrovským hlukovým a svetelným smogom a berieme to už ako samozrejmosť. Ale v Mongolsku pochopíte, že to niekedy bolo všetko inak... 

 

Step v NP Terelj

Národný park Los Glaciares (Argentína)

Národný park Los Glaciares sa nachádza v argentínskej časti Patagónie a pokrýva plochu od asi 6 000 km². Od roku 1981 je zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pozostáva z troch veľkých ľadovcov (Perito Moreno, Uppsala a Viedma) a niekoľkých menších.

Perito Moreno je najväčší ľadovec Argentíny. Je 30 km dlhý, 5 km široký. Ľad je hrubý 170 metrov, z ktorých nad vodnú hladinu vyčnieva v priemere 74 metrov. Ľadové pole je treťou najväčšou zásobou sladkej vody na svete. Napriek tomu, že takmer všetky ľadovce sveta sa rýchlo topia v dôsledku globálnych klimatických zmien, Perito Moreno sa nezmenšuje, čo je záhadou aj pre mnohých vedcov. K ľadovcu sa môžte priblížiť loďou, ľadovec si môžte vychutnať pohodlne i z brehu. Ľad je stále v pohybe a lámajúce sa ľadové kryhy vydávajú hrôzostrašné zvuky.

V severnej časti parku sa nachádzajú žulové vrchy, z ktorých najkrajší a turisticky najvyhľadávanejší je Fitz Roy. Výstup k jazierku pod Fitz Roy patrí k najkrajším trekom na svete.

 

Ľadovec Perito Moreno

Fitz Roy (3 405 m n. m.)

Boulders (Juhoafrická Republika)

Tučniaky určite patria medzi najroztomilejšie tvory na našej planéte. Neďaleko Kapského Mesta sa nachádza pláž Boulders, kde našla svoj domov kolónia tučniakov. Dnes ich tam žije okolo 2100 jedincov a od roku 2010 sú zaradené na zoznam ohrozených a chránených druhov. Tučniaky z kolónie sa okamžite stali miláčikmi všetkých turistov, pre ktorých miestni vybudovali sieť drevených chodníkov. Z nich môžete pozorovať tučniaky nielen tak, aby ste im neublížili, ale aby aj oni neublížili vám, pretože napriek milému výzoru sú ich zobáky poriadne ostré a ak sa cítia ohrozené, vedia nepekne zaútočiť. Film Tučniaky z Madagaskaru je nezmysel, tam tučniaky nežijú, ale vidieť tučniaky v Afrike vôbec nie je nemožné. 

Kolónia tučniakov v Južnej Afrike

Ubud (Bali, Indonézia)

Aj dielo vytvorené človekom môže byť nádherné a môže byť súčasťou nádhernej prírody. Presvedčil som sa o tom na indonézskom ostrove Bali, v mestečku Ubud, kde sú tie najkrajšie ryžové polia na svete. Bez jedla by sme neprežili. Aby sme mohli nasýtiť miliardy ľudí na svete, ničíme lesy, používame chémiu, všetko mechanizujeme... Ryža je základnou potravinou pre viac ako polovicu ľudstva. A v chudobných krajinách Ázie ju pestujú už tisícročia rovnakým spôsobom. Ráno ide majiteľ ryžového políčka do práce, kde v blate celý deň poctivo ručne pracuje. Vyžaduje to nielen fyzické sily, ale aj poriadnu dávku sedliackeho rozumu, pretože zavlažovanie ryžových políčok je doslova umenie. Keď toto všetko vidíte na vlastné oči, nechce sa vám veriť, že ryža v našich obchodoch stojí ozaj smiešny peniaz. Pozrite sa na obrázok ryžového poľa z Ubudu. Je to výtvor človeka, ktorý taktiež patrí do prírody, či sa to niekomu páči alebo nie.

 

Ryžové polia na Bali

Baobaby (Madagaskar)

Vrátim sa na záver ešte raz na ostrov Madagaskar. Baobab tu nazývajú "Matka lesa". Na Zemi existuje osem druhov baobabov, no mimo Madagaskar sa vyskytujú iba dva druhy, čiže tu je centrum ich druhovej diverzity. Poznáte ten horársky vtip "zeleným hore"? Baobaby naozaj vyzerajú ako stromy, ktoré rastú naopak, koreňmi nahor. Ale pohľad na ne je neopísateľne nádherný. Tie najstaršie majú viac ako dvetisíc rokov. Verím, že aj ďalšie tisícky rokov na našej planéte budú rásť. Sú tak pre mňa akýmsi symbolom ochrany prírody.

Určite ste už počuli o tom, že aj objímete strom v prírode, začne prúdiť cez vás silný tok energie. Ak budete mať niekedy možnosť, skúste tak urobiť s niekoľko tisícročným baobabom. 

 

Baobaby na Madagaskare

V úrovni ochrany prírody a využívaní prírodných zdrojov vo svete sú obrovské rozdiely. Ja som však presvedčený o tom, že zodpovednosť v tejto oblasti musia dnes prevziať najbohatšie krajiny. Ľudia v rôznych kútoch sveta žili vo svojich domovoch stáročia v súlade s prírodou. Potom tam prišli ľudia z nášho sveta, začali ich zotročovať, rabovať prírodné bohatstvá a vnucovať náš životný štýl, našu kultúru. Títo ľudia žili v rajoch, dnes však nemajú čo jesť. A hladnému budete zbytočne rozprávať o ochrane prírody. Mnohé "vyspelé" krajiny sveta zničili svoje lesy a teraz poučujú chudobné krajiny Južnej Ameriky ako chrániť pralesy. Vo "vyspelých" krajinách sveta sme vystrieľali vzácne zvieratá a teraz diktujeme africkým štátom ako chrániť veľké šelmy. Vo "vyspelých" krajinách sveta sme premenili zdravú pôdu na veľkoplošné poľnohospodárske polia plné chémie a roľníkov v Ázii ničíme cenami za kilo ryže pohybujúcimi sa v smiešnych centoch... Náš blahobyt je na úver, je načase začať ho splácať a vracať prírode, čo sme si požičali. Ale je to potrebné robiť nie fanaticky, ale odborne. Naša planéta je ešte stále nádherná a ešte stále sa oplatí za ňu bojovať. 

 

Pri pohľade na biblickú horu Ararat verím, že k záchrane sveta nebude opäť potrebná veľká potopa...